Podhradie mohlo byť atrakciou mesta

V článku Ako by mohlo vyzerať Podhradie ma ako starého Bratislavčana šokovalo odporúčanie poroty pre urbanistickú súťaž o podobu Podhradia: ...„uplatniť novodobé formovanie štruktúry s maximálne veľkorysým výrazovým vyjadrením (bez umelých historických reminiscencií)“.

Tvrdšie to nemohli formulovať ani bývalí stranícki funkcionári, ktorí boli iniciátormi celoplošnej asanácie Podhradia. Veď tým išlo vtedy predovšetkým o to, aby vymazali z histórie Bratislavy minulosť, lebo pre „svetlú budúcnosť“ bolo treba vytvoriť priestor pre tzv. socialistickú architektúru. Každý pravý Bratislavčan s ľútosťou spomína na romantickú štvrť pod hradným kopcom, na synagógy. Reťazový dom, mešitu, Dom s rybou, meštiansky pivovar, Školský dvor, klasicistické domy a záhrady. Je pravda, že niektoré domy, najmä po tom, čo vyhnali ich obyvateľov po vojne, pre nedostatok údržby chátrali, ale mnohé z nich boli solídne postavené a mali svoju architektonickú hodnotu a vytvárali malebnú štvrť, ktorá by dnes mohla byť s kaviarničkami, krčmičkami, obchodíkmi turistickou atrakciou mesta. Mnohé domy Podhradia celkom iste boli krajšie a trvanlivejšie ako králikárne Petržalky. A preto pokladám vyhlásené podmienky súťaže za nepriateľské voči Bratislave. Mám pocit akoby sa dejiny opakovali, keď sa likvidovali historické cintoríny a búralo sa Podhradie. Možno, že sa nedá už stratená atmosféra úplne vrátiť, ale malo sa nechať na architektov, aby hľadali optimálne riešenie priestoru. Som presvedčený, že by viacerí z nich vedeli stvárniť Podhradie tak, aby evokovalo pôvodný genius loci s jedinečnou panorámou mesta s bohatou históriou. V žiadnom prípade to nie je priestor, ktorý by mal byť znešvárený stavbami, ktoré tam nepatria á la prístavba SNG alebo Tatracentrum, ministerstvo spravodlivosti a ďalšie podobné stavy v štýle „päsť na oko“.