Filip s malým „f“ je o filipovi v hlave

Keďže som jedným zo spolumajiteľov cafe-restaurant U filipa a týmto textom reagujem na článok Bratislavských novín z rubriky Bedeker gurmána (BG), ktorý nás neopísal práve v najlepšom svetle, budem mať zrejme problémy s objektivitou. Budem sa však snažiť a dúfam, že čitateľ si to všimne.

Takže po poriadku. Najprv „negurmánska" téma. BG si správne všimol (možno to iba počul), že tento podnik je venovaný pamiatke zosnulého Jara Filipa, ktorý bol okrem iného aj mojím kamarátom. Nehodlám sa s nikým deliť o všetko to, čo kedysi dávno stálo v pozadí myšlienky otvoriť v BA podnik, kde by Jaro mohol po večeroch hrávať na klavíri. Niečo podstatné z tejto myšlienky sa nám nepodarilo, pretože... . Nie je mi preto vôbec dobre, keď o tom píšem, lenže keď o tom píše BG, ktorý v interiéri nenašiel nič, čo by Jara pripomínalo, niečo napísať musím.

Pokiaľ som to správne pochopil, BG si myslí, že náš podnik nesie názov U „Filipa". Mýli sa, pretože názov znie U „filipa" s malým „f". Inak povedané je to pre tých, ktorí majú v hlave „filipa". Bodaj by ich bolo čo najviac. Pokiaľ však na pochopenie súvislosti nestačí 13 originálnych fotoportrétov, pravidelný cyklus televíznych Kaviarní U „filipa" (tiež z malým „f"), ktoré v spolupráci s STV natáčame práve v tejto kaviarni, a výber hudby, kde prevládajú pesničky, ktoré tak či onak s Jarom súvisia, bude asi potrebné pridať s oným „filipom" v hlave.

A teraz k tým ďalším veciam. Neviem si predstaviť, že by v našej reštaurácii niekto čakal na miešaný nápoj trištvrte hodiny. Pokiaľ sa tak skutočne stalo a BG mi ukáže čašníka, ktorý niečo také pripustil, ten dostane sekundovú výpoveď. Je však pravdou, že príprava niektorých jedál trvá dlhšie a keď je podnik plný, „čakacia" lehota sa môže vyšplhať aj nad 45 minút. Má to v zásade dva dôvody. Kapacita kuchyne je obmedzená (to je náš problém), ale na druhej strane každé jedlo je „originál". Mäsá nepredpripravujeme, nezamrazujeme a nehádžeme potom do fritézy alebo mikrovlnky. Všetko sa robí „načerstvo" ako doma. Sú aj jednoduchšie postupy, ale skutočný gurmán takéto urýchľovače rozpozná. Keď sme sa pre túto filozofiu rozhodovali, vychádzali sme z predpokladu, že hosť má na večeru, alebo dobrý obed dostatok času a chce si ho vychutnať. Pravidelné obedové menu, ktoré sa pripravuje dopredu a je pre ľudí, ktorí pracujú v okolí a potrebujú sa rýchlo najesť, servírujeme v desaťminútových intervaloch, ale to je o inom.

BG ďalej zistil, že podávame jedlá na drevených podnosoch, čo je vraj nehygienické a hodí sa to na salaš k údenému kolenu a nie do reštaurácie, kde je to nedôstojné. No, spomínané podnosy sú v skutočnosti drevené taniere a misy, ktoré sa predávajú ako taniere a misy (mimochodom sú omnoho drahšie ako normálne) a hostia si ich veľmi pochvaľujú. Inak, ako sa bežne hovorí: „vonku je to bežné".

Za všetko ostatné, čo BG zistil a napísal, ďakujem. Pokiaľ nedostal k polievke lyžičku, namiesto medailónikov dostal rezančeky navyše bez objednanej prílohy a nedostal k predjedlu pečivo (nielenže je to samozrejmosť, ale má mať právo výberu z minimálne troch druhov pečiva), mal si dať zavolať vedúceho zmeny a NEZAPLATIŤ. Nič by sa mu nestalo, naopak zo strany majiteľov by sa mu dostalo poďakovania. A to hovorím každému. Najväčší problém je totiž v ľuďoch. V tých, čo obsluhujú, rovnako ako v tých, čo sú obsluhovaní. Keď sedíte v reštaurácii, ktorá nie je z najlacnejších a čašník na vás kašle, uplatnite svoje právo PÁNA HOSŤA.

Existuje tisíc spôsobov, akými môže čašník v čase krízy, keď podnik pod návalom nestíha úplne všetko na sto percent, čakanie pre hosťa spríjemniť. Od „panáka" na účet podniku až po domácu bábovku alebo aj slušné ospravedlnenie. Naši čašníci to všetko veľmi dobre vedia, ale nie vždy to robia. Keď nám na tejto tŕnistej ceste výchovy personálu pomôžu aj hostia, napríklad aj tak, ako som napísal vyššie, budeme im za to zo srdca vďační. Je to naozaj myslené úprimne a vážne.

Karol Wolf, spolumajiteľ cafe-restaurant U filipa
AD: U FILIPA JE OBSLUHA POMALÁ...