Väčšina ľudí bez domova pomoc odmieta
Každému bezdomovcovi, ktorý o to požiada, alebo sa len jednoducho nebráni prijať pomoc, mestská časť Staré Mesto poskytuje primárnu starostlivosť. V minulom roku napr. mestská časť vyriešila 12 prípadov, väčšinou v spolupráci s občianskym združením „Domov pre každého“ na Ivanskej ceste, ktoré v súčasnosti prevádzkuje jediný celomestský útulok pre ľudí bez domova. Iné prípady Staré Mesto rieši umiestnením do ubytovne na Kopčianskej ulici, ktorú samo prevádzkuje.
Vo všeobecnosti však platí, že k bezdomovcom je ťažké sa dostať a pomoc väčšinou odmietajú. Spôsob, akým žijú, považujú za svoj životný štýl, ktorý nehodlajú meniť. Jednou z takýchto komunít bola práve nedávno vysťahovaná skupina 21 bezdomovcov žijúca v ťažko prístupnom území pod Hradným vrchom.
Medzi „bratislavskými“ bezdomovcami je len veľmi málo takých, ktorí tu majú posledné známe trvalé bydlisko, alebo sa v Bratislave narodili. Podľa vedúcej sociálneho oddelenia Miestneho úradu Staré Mesto Magdalény Krugovej viac ako 60 percent bezdomovcov k nám prišlo z iných krajov Slovenska.
Aj preto sa problém bezdomovcov v Bratislave dá riešiť len v spolupráci s ostatnými mestským časťami, magistrátom, mestskou políciou, Policajným zborom SR, Migračným úradom Ministerstva vnútra SR a mimovládnymi organizáciami. Zatiaľ sa k spolupráci prihlásila Bratislavská katolícka charita, ktorá v spolupráci s miestnym úradom zabezpečuje záujemcom výdaj stravy a možnosť základnej hygieny dvakrát týždenne, ako aj Maltézska pomoc.
Riešenie problému, ktorý je spoločný pre celú Bratislavu, nielen jej centrálnu mestskú časť, vidí samospráva Starého Mesta vo vybudovaní útulku s možnosťou prenocovania, základných hygienických úkonov a výdaja stravy s kapacitou 120 - 150 miest. Tento projekt schválilo v septembri 1999 miestne zastupiteľstvo Starého Mesta v rámci Koncepcie sociálnej politiky mestskej časti na roky 1999 - 2003. Problematiku resocializácie bezdomovcov by tiež výrazne posunulo dopredu zriadenie azylového domu pre tých bezdomovcov, ktorí si už našli zamestnanie, ale nemajú možnosť sami si nájsť ubytovanie.
Chýba tiež právna norma, stanovujúca povinnosť obce, v ktorej mal bezdomovec posledné domovské právo, alebo sa narodil, spolupracovať pri vybavovaní základných dokladov, ako je občiansky preukaz, rodný list, sociálny dôchodok. V súčasnosti je to problém a bez týchto dokladov nie je možné začať resocializáciu bezdomovcov.