Pekné výhľady na Bratislavu zanikajú

To, čo vidno vari na každej pohľadnici Bratislavy, je dar od Boha. V samom strede mesta máme Malé Karpaty. Nemožno nezbadať Slavín, Hrad a zelenú zvlnenú krivku okolitých Vnútorných hôr.

Verejnosť zmorenú stresom, starosťami, smogom to ťahá sem hore. Nachádza tu - štvrťhodinku pešo z centra - ešte pomerne veľa prírody, terénnu modeláciu, úzke cestičky, priehľady, priechody, prevažujúce malé stavebné štruktúry a prenádherné výhľady na mesto, Dunaj a priľahlú krajinu. Pozývam vás na prechádzku do tejto štvrte nad mestom, vezmite si fotoaparát. V priebehu najbližších rokov sa tá krása podľa všetkého stane minulosťou.

Prejdite sa po Radvanskej ulici - kedysi výhliadkovej trase. Už nie je výhliadkovou trasou. Neďaleký Napoleonov vŕšok má šancu konečne sa zbaviť socialistických provizórnych unimo-buniek a opäť sa stať samým sebou - terénnym historickým kopčekom s kráľovským výhľadom. Hrozí mu však zastavanie bytovkou, prípadne aj reštauráciou. Neprídeš konzumovať, neuvidíš.

Navštívte najznámejšiu výhliadkovú ulicu Stará Vinárska. Zdúpniete od úľaku: kapitálny výhľad na hrad a staré mesto, ktoré sme radi ukazovali všetkým našim hosťom, odrezala veľká zelená ohrada. Za ňou sa budujú veľké oporné múry a betónujú mohutné základy. Azda pre prízemný dom, ktorý by ponechal výhľad výhľadom? Podíďte trochu bližšie k Slavínu, na Pažického ulicu: ďalšia ohrada. Za ňou veľké oporné múry, mohutné základy - ďalší bývalý výhľad.

Ak sa vypíli napríklad vitálna historická lipa, je to nekultúrne barbarstvo a primitívna bezohľadnosť. Predsa len však existuje malá nádej, že na rovnakom mieste narastie nová lipa. Za tristo rokov. Stavebná činnosť vo Vnútorných horách je však fatálnou vecou. Nikto už nikdy nebude búrať domy, ktoré tu dnes vznikajú. Mnohé rovnako barbarsky, rovnako nekultúrne, rovnako bezohľadne k obrazu mesta a k nárokom verejnosti.

Podľa situácie „v teréne“ to vyzerá tak, že stavebníkom v tom nik nebráni. Nezodpovedaná zostáva otázka, čo robia v tejto veci kompetentní ľudia na Starom Meste, magistráte a stavebnom úrade (v tomto prípade Okresný úrad Bratislava I)? Je pre nich vzácna príroda a terén v strede mesta iba záujmovým územím investorov? Ako to strpia volení poslanci? Kde je zodpovednosť zodpovedných?

Niekdajší mešťanosta Henrich Justi je známy verejnosti tým, že pred vari 140 rokmi založil Horský park a nechal zrealizovať aj veľmi veľa iných významných stavieb a úprav. Ich esencia dodnes dodáva krásu mestu na Dunaji. Nie nadarmo sa Justiho éra spája s prívlastkom „zlatý vek Bratislavy“. Ako sa budú nazývať prvé roky tohto storočia? A čo s tým dnes, keď sa budúce dejiny práve žijú?

Kamil Procházka