Viete, aký vzduch dýchame v našom meste? Kde to je najhoršie?

Zdroj: Marián Dekan

Alergie, astmy, dýchacie problémy. To všetko spôsobuje znečistené ovzdušie, ktoré má v Bratislave na svedomí najmä cestná doprava. Kde je to najhoršie?

Začneme najprv dobrou správou. Hoci je Bratislava hlavné mesto a jazdí tu najviac áut, nemá najznečistenejšie ovzdušie na Slovensku. Našou veľkou výhodou je totiž vietor. „Bratislave veľmi pomáha zvýšená veternosť, pri ktorej rýchlo dochádza k rozptylu znečisťujúcich látok a k zníženiu ich koncentrácií v ovzduší. V Bratislave sa nevyskytujú zimné smogové situácie a letný smog iba niekoľko hodín až dní v roku,“ uviedla hovorkyňa regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) Katarína Nosálová.

Čo nám však škodí, je príliš veľa áut v meste. Ako uvádza Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ), dominantným zdrojom znečisťovania ovzdušia v hlavnom meste je práve cestná doprava. „Najviac áut za deň (viac ako 80-tisíc) v Bratislave prejde diaľničným obchvatom mesta D1 (od Prístavného mosta smerom na Žilinu), diaľničným obchvatom D2 za mostom Lafranconi smerom do Rakúska a Maďarska, po ceste 2.triedy č. 572 smerom na Most pri Bratislave, a na ceste 3. triedy č. 1082 z Vajnor do Chorvátskeho Grobu,“ konštatuje SHMÚ. Relatívne najmenej vyťažená je diaľnica D4 medzi Bratislavou a Malackami.

Škodia nám aj priemyselné zdroje znečisťovania ovzdušia, tie sú však podľa odborníkov menej významné. A na rozdiel od iných oblastí Slovenska je v Bratislave oveľa menej škodlivé aj vykurovanie domácností - najčastejšie sa využíva zemný plyn, podiel tuhých palív je v porovnaní s inými zónami najnižší.

Kde sa ideme zadusiť

„Najhoršie ovzdušie je v blízkosti zdrojov znečisťovania: pri ťažiskových komunikačných ťahoch a v susedstve areálov veľkých výrobných podnikov“, uviedla hovorkyňa RUVZ. K takýmto lokalitám patria najmä Trnavské mýto, ale aj Račianske mýto, Šancová ulica, Bajkalská či Ružinovská ulica.

„Treba dodať, že aj zmena smeru a rýchlosti vetra, množstva zrážok, priemernej teploty v zime alebo zmena iných parametrov ovplyvňujú v modeloch tvar a rozsah zasiahnutých území. Preto je vhodnejšie uvádzať, že ide predovšetkým o oblasti s intenzívnou dopravou a v blízkosti zdrojov znečistenia,“ upozornil Peter Tonhauzer, riaditeľ Úseku kvality ovzdušia SHMÚ.

Stanica SHMÚ na Trnavskom mýte:

Zdroj: Marián Dekan

​Naopak, za lokality s najčistejším ovzduším možno podľa Nosálovej považovať sídliská v kopcovitých terénoch pri lesoch, bez veľkých zdrojov znečisťovania ovzdušia. Sú to napríklad oblasti Záhorská Bystrica, Dúbravka, Karlova Ves aj Kramáre.

Ako nám škodí ovzdušie

Väčšie prachové častice, oxidy dusíka a oxidy síry majú prevažne dráždivé účinky na horné dýchacie cesty, prípadne aj očné spojivky. Zhoršujú priebeh ochorení dýchacieho traktu, vrátane alergických reakcií – astmy. „Zvýšený výskyt jemných prachových častíc pod 10 µm spôsobuje podľa výskumov Svetovej zdravotníckej organizácie zvýšenie predčasnej úmrtnosti u populácie. Z výfukových plynov automobilov sa do ovzdušia uvoľňujú aj karcinogénne látky benzén, benzo/a/pyrén a 1,3-butadién“, uviedla hovorkyňa RÚVZ.
Pravdou však je, že človek má aj obranné mechanizmy, ktoré znižujú prienik látok do organizmu ako sú hlieny na slizniciach, kýchací a kašľací reflex. Isté dávky škodlivín vie náš organizmus aj rýchlo detoxikovať a odstrániť.

(lv)

Pomôcť majú emisné zóny

Mestské časti v Bratislave si chcú viac posvietiť na kvalitu ovzdušia. Upozorňujú, že hoci sú normy na mnohých meracích staniciach takmer denne porušované, nič sa s tým nerobí. Jedným z nástrojov na ozdravenie ovzdušia je zavedenie nízkoemisných zón v meste. A napríklad v Starom Meste je už proces v štádiu prípravy.

Kto u nás meria kvalitu ovzdušia

Sledovanie kvality ovzdušia je v kompetencii rezortu životného prostredia, meranie znečistenia ovzdušia zabezpečuje Slovenský hydrometeorologický ústav. V Bratislave prevádzkuje meracie stanice na Trnavskom mýte, čo je jedna z najfrekventovanejších križovatiek na Slovensku, na Mamateyovej ul., na Jesenského ul. a na Kamennom námestí.

Vyše 5-tisíc predčasných úmrtí

Podľa najnovších údajov publikovaných Európskou environmentálnou agentúrou v roku 2017 znečistené ovzdušie spôsobilo 5 416 predčasných úmrtí na Slovensku. Najčastejšími príčinami predčasných úmrtí sú kardiovaskulárne ochorenia, mŕtvica, pľúcne a respiračné ochorenia. Znečistenie ovzdušia ovplyvňuje aj ďalšie oblasti nášho života. Práceneschopnosť a vysoké náklady na zdravotnú starostlivosť sa tiež pripisujú k dôsledkom znečisteného ovzdušia a životného prostredia.