Nepúšťajte sa bezhlavo do súdneho sporu

Hovorí sa, že dobrá rada je nad zlato. Ja by som mohla navrhnúť nové príslovie: zlý poradca je horší ako červotoč. Prečo? Pokiaľ si uvedomíte akú škodu červotoč narobil, býva už pomerne neskoro a odstránenie dôsledkov jeho činností drahé.

Chcete príklad na škodu spôsobenú nekvalifikovanou radou? Mňa napríklad pred pár rokmi stálo päťtisíc korún to, že som sa spoľahla na radu jedného z riaditeľov pobočky banky. Banku nebudem menovať, pretože už medzičasom skrachovala. Bodaj by aj nie, s takými vedúcimi kádrami! Žiaľ, vytvorila sa na Slovensku poradcománia. Nestačím žasnúť nad armádou prevažne mladých poradcov. Niežeby som bola zaujatá voči mladým, naopak! Veď „šedivý osel, je taky osel“, hovoria v Česku. A musím priznať, že vekovo starší poradca môže byť nebezpečnejší, veď šediny dodávajú aj dôveryhodnosť.

Mohla by som sa už vari dostať k tomu, prečo som zvolila dnešnú tému. Vaše telefonáty sa stále častejšie zaoberajú problémom súdnictva. Akosi vzrástla chuť „si to vybaviť“ za každú cenu, nech ide aj o takmer beznádejný prípad. Veď ako dokážete po odchode z obchodu či reštaurácie, že vám z 5-tisíc vydali ako z 500 korún? Alebo ako chcete dokázať, že škvrny alebo iné poškodenie kožucha spôsobila čistiareň, keď to zistíte až po týždni doma? Ako preukážete, že máte už nárok na výmenu veci v rámci reklamácie, keď máte poruke iba svoju zlosť, ale doklady o tom, že tú istú chybu reklamujete už tretíkrát, vám chýbajú?

Nedávno mi niekto vyčítal, že ho odhováram od použitia tzv. súdnej cesty, na ktorú má právo. Pritom som ho vôbec neodhovárala, iba upozorňovala na cenu, ktorú za to zaplatí. Pretože súdny poplatok a cenu za súdnoznalecký posudok dostane späť iba v prípade, že súd rozhodne v jeho prospech. Nie som sudkyňa a ani sa nezvyknem preceňovať. Myslím si však, že ak po svojich dlhoročných poznatkoch z ochrany spotrebiteľov nadobudnem presvedčenie o beznádejnosti prípadu pred súdom, nemala by som sťažovateľa hnať pred súd. Môžem mu tak ušetriť nie iba nervy, ale aj pár tisíc korún. Aj vtedy, ak sa to nahnevanému sťažovateľovi v tej chvíli azda nepáči.

A tu sa vraciam na začiatok svojho príspevku. Aj v ochrane spotrebiteľov sa začínajú aktivizovať menej kvalifikovaní poradcovia. Ak sami nevedia poradiť riešenie, navrhujú ľahkovážne súdnu cestu. Výsledok je potom taký, ako v celom národnom hospodárstve: chybu robí jeden, platí za ňu niekto iný. Len varujem našich čitateľov: náklady prehraného súdneho konania zaplatíte z vlastného vrecka. To politici majú lepšie zariadené: za ich výučné listy sa platí zo štátneho rozpočtu. Povedané zrozumiteľne: platíme ich všetci zo svojich daní. Na moje počudovanie zväčša bez rečí aj po dvanástich rokoch.

Marta Černá, Fórum spotrebiteľov
ZÁKAZNÍK JE PÁN