Ťažké preležaniny môžu spôsobiť aj smrť

Zdroj: TASR

Najviac dekubitov, ľudovo povedané preležanín, sa vyskytuje na oddeleniach pre dlhodobo chorých či geriatrických oddeleniach. Nevyhýbajú sa ani pacientom v domácnosti. Včasná liečba môže byť úspešná, ale dekubit tretieho či štvrtého stupňa môže ohroziť pacienta na živote.

Na otázky, čo sú to dekubity, ako vznikajú a ako sa dajú liečiť, odpovedá Gabriela Šuttová, vedúca sestra Oddelenia zlyhávania a transplantácie srdca Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb v Bratislave, ktorá zároveň vedie tím sestier pre ošetrovanie dekubitov a chronických rán.

 Aké sú rizikové faktory vzniku dekubitov?

Preležanina (dekubit) je lokálne poškodenie kože alebo podkožných tkanív, vznikajúca  v dôsledku priameho tlaku, trenia, imobility a celkovo zhoršeného stavu pacienta. Najčastejšie vzniká nad kostnými výčnelkami. Na vzniku dekubitov sa podieľa celé množstvo vnútorných faktorov, vrátane aktuálneho zdravotného stavu pacienta a vonkajších faktorov prostredia.

U koho sa teda dekubity vyskytujú?

Incidencia dekubitov u hospitalizovaných pacientov je  4-11%, pričom 62-70% dekubitov vzniká u pacientov nad 70 rokov. Z toho môžeme predpokladať, že najviac dekubitov sa vyskytuje na oddeleniach pre dlhodobo chorých, geriatrických oddeleniach a liečebniach pre dlhodobo chorých. Zvýšený výskyt dekubitov je i u ochrnutých pacientov alebo pripútaných na invalidný vozík. Ohrození môžu byť i novorodenci alebo predčasne narodené deti. Dekubit sa môže vyskytnúť i v domácom prostredí pri nedostatočnej alebo nesprávnej starostlivosti o člena rodiny.

 Ako sa ošetrujú?

Cieľom liečby dekubitov je odstránenie pôsobenia tlaku, odstránenie odumretého tkaniva, vlhká terapia, terapia dekubitárnej infekcie a prípadná chirurgická liečba. Lokálna liečba závisí od stavu defektu, hĺbky poškodenia a od fázy hojenia. Ideálnym postupom je vlhké hojenie rán, ktoré zabezpečuje vhodné podmienky pre fyziologické čistenie. Zároveň urýchľuje liečenie, zlepšuje komfort pacienta (odstraňuje zápach, znižuje sekréciu a bolesť).

 Aké je to lokálne ošetrenie?

Súčasťou lokálneho ošetrenia je debridement (odstránenie odumretého tkaniva) a vyčistenie spodiny rany. Aplikuje sa lokálna antiseptická liečba, prípadne cielená systémová antibiotická terapia. Zároveň sa kontroluje infekcia a predchádza vzniku  reinfekcii v rane.

 Čo je dôležité pri ošetrovaní preležaniny?

Pre ošetrovanie dekubitu je dôležité priebežné hodnotenie rany (dokumentácia, fotodokumentácia, škálovanie, rehabilitácia, plán polohovania, nutričný skríning) a zabezpečenie kontinuálnej starostlivosti. Komplexnú starostlivosť pri liečbe dekubitu dopĺňa psychoterapia a liečba bolesti.

 Dajú sa vôbec vyliečiť?

Liečba dekubitu vyžaduje komplexný prístup, a to ovplyvnenie všetkých faktorov, ktoré sa podieľajú na jeho vzniku a samotné lokálne ošetrovanie tlakových rán. Konzervatívna liečba dekubitov spočíva predovšetkým v systematickej prevencii vzniku nových dekubitov alebo prehlbovaniu už vzniknutých.  Včasná liečba dekubitu môže byť úspešná. Doba liečenia je rôzne dlhá, závisí od stupňa poškodenia. Čím je stupeň poškodenia tkaniva menší, tým je liečba úspešnejšia a rýchlejšia. Dekubit I. a II. stupňa je možné vyliečiť do 1 - 2 týždňov. Ak je dekubit hlbší, napríklad III. stupňa, liečba trvá niekoľko mesiacov. Dekubit III.- IV. stupňa môže ohroziť pacienta na živote, pretože sa môže komplikovať vznikom flegmóny, sepsy, osteomyelitídy. Výskyt rozsiahleho dekubitu (IV. stupňa) často vyžaduje chirurgickú liečbu.

Rakovina ohrozuje aj mužov: Aký je ich najčastejší problém?

Karcinóm prostaty je druhým najčastejším nádorovým ochorením, na ktoré umierajú muži v pokročilom veku. Ročne zomiera až 600 Slovákov. Okrem zdravého životného štýlu je teda mimoriadne dôležitá aj urologická prevencia, ktorú muži ignorujú.

​

 Medzi vnútorné faktory vzniku dekubitu patria:

• Vek - 70% dekubitov vzniká vo veku nad 70 rokov. Starnutím prichádza k zmenám na koži, napríklad pomalé obnovovanie buniek kože, znížená ochranná funkcia kože, pomalé hojenie rán, znížená elasticita, znížená produkcia mazu a potu, znížená mechanická odolnosť voči nárazom a tlaku a oslabená termoregulácia.
• Nehybnosť / imobilita je stav, kedy sa pacient nemôže hýbať. Príčinou sú poruchy citlivosti, vedomia, psychické poruchy, ochorenia motorických nervov, svalov a kĺbov, ale aj vynútená poloha pri úraze, chirurgických zákrokoch alebo ťažkých ochoreniach.
• Poruchy výživy - dlhotrvajúca nedostatočná výživa vedie k strate hmotnosti, podkožného tkaniva a k vzniku svalovej atrófii, čím sa zmenšuje tkanivo medzi kostnými výbežkami a kožou. Dehydratácia znižuje elasticitu kože a jej odolnosť voči tlaku, nedostatok vitamínov, bielkovín a stopových prvkov Fe, Zn sú predispozíciou pre vznik edémov a spomalené hojenie rán.
• Inkontinencia moču a stolice spôsobuje podráždenie kože vlhkosťou a zároveň pôsobenie infekčného agens moču a stolice (Staphylococcus aureus, Escherichia coli).
• Poruchy imunity spôsobené infekčným ochorením, cukrovkou, anémiou, nádorovým ochorením alebo liečbou imunosupresívami znižujú odolnosť tkanív proti tlaku.
• Poruchy periférneho prekrvenia, napríklad u pacientov s chorobami ciev, cukrovkou, nádorovými ochoreniami, ochoreniami obličiek, pri analgézii a anestézii, zhoršujú prekrvenie a výživu pokožky.
• Strata ochranných reflexov, senzorický deficit - pri ochrnutí alebo v bezvedomí, pri polyneuropatiách náhlej cievnej mozgovej príhode chýba obranný mechanizmus, pacient necíti bolesť, ktorá ho núti zmeniť polohu.
• Dekubity v anamnéze
• Psychiatrické ochorenie (schizofrénia, depresia,...) ovplyvňujúce mozgovú činnosť, úplne znižuje schopnosť pacienta postarať sa o svoje telesné potreby, kde patrí aj zmena polohy.

Vnútorné faktory vieme ovplyvniť komplexnou systémovou liečbou.

 Vonkajšie faktory vzniku dekubitu sú:

• Priamy tlak na predilekčné miesta - pri dlhodobom ležaní nastane stlačenie kapilár, tým prichádza k nedostatku kyslíka v tkanivách a následne k vzniku dekubitu.
• Trenie / strižný efekt - vzniká pri pohybe vrstiev kože s podkožím a svalovinou proti sebe, pričom nastáva natiahnutie a zúženie ciev, následná ischemizácia postihnutej oblasti. Tento stav vzniká pri vysadzovaní pacienta na lôžku alebo v kresle.
• Vlhkosť, nesprávna hygiena, nesprávne vysušená bielizeň - znižuje odolnosť kože, podporuje jej maceráciu a zároveň tvorbu dekubitov.
• Neupravené lôžko - zhrnuté plachty, nevhodný odev, omrvinky z jedla.
• Nevhodné polohovanie pacienta a používanie terapeutických a diagnostických pomôcok môže viesť k vzniku dekubitov.

 Vonkajšie faktory je možné eliminovať, prípadne úplne odstrániť vhodnými ošetrovateľskými postupmi a polohovaním pacienta.

 (ben)