Naivita je milý, no veľmi drahý špás

Neviem prečo, no v drvivej väčšine komunálnych politikov sa hneď po uvedení do funkcie zrodí presvedčenie, že vážnosť ich komunity, a teda aj ich samých, vzrastie ihneď potom, ako si ustanovia komunitnú políciu.

Komunitná, teda mestská polícia je dobrá inštitúcia, kde sa dajú uložiť príbuzní, známi a menej úspešní, v budúcnosti azda použiteľní, politici. V mestskej polícii robiť je dobré, lebo zákony limitujú jej právomoci, takže ak chce, nemusí robiť vôbec nič. Ani jej hovorca napríklad nemusí odpovedať na otázky novinárov, ako postupujú pri boji proti chronickým hriešnikom. Na druhej strane isté právomoci majú, takže ak ich niekto naštve, môžu ho sankcionovať, ak si chcú privyrobiť korunku, môžu dať odtiahnuť auto, ktoré neprekáža, ale majú aj právomoc nechať v doprave prekážať auto, ktorého majiteľa sa boja, a tiež majú právomoc zastaviť vodiča a spýtať sa ho, či sa bude priestupok riešiť pokutou, alebo inak. A hovorca má právo informovať o tom, koľko hodín odslúžili títo pracovití, úslužní a slušní ochrancovia verejnosti a koľko dopravných priestupkov za týždeň narátali na Námestí SNP.

Nielen radní páni, ale aj galérka, teda societa žijúca blízko hrany zákona, má radosť z mestskej polície, lebo radosť z nej má aj polícia veľká. Prečo? Lebo existuje istá kategória priestupkov, o ktorých veľká polícia hovorí, že to patrí malej a tak existuje istá rozsiahla kategória činov za hranicou zákona, ktoré akosi nikto nestíha.