Keď dvaja hovoria to isté a je to iné

Dal som si s cezpoľným kamarátom z dospievania rande v mojom rodnom meste. Obaja sme boli na mieste načas a nestretli sme sa, lebo medzi nami ležalo tak šesť kilometrov vzdušnou čiarou. Dali sme si totiž rande pri Avione.

Doviezol som sa tam, s patričnými peripetiami, električkou číslo štyri. On sa k Avionu doviezol pohodlne, bez peripetií, taxíkom. K tomu Avionu, kam sa nechal doviezť zo stanice on, totiž električka nechodí. K môjmu Avionu v mojom meste električka chodila, chodí a chodiť bude podľa všetkého dovtedy, kým bude toto mesto stáť. A presne o tretej sme stáli každý pri inom Avione.

Nejaký chlapček, ktorý si nechá hovoriť projektant, sa totiž rozhodol menom Avion pomenovať areál hypermarketov pri letisku. Toto rozhodnutie vypovedá nielen o jeho jazykových vedomostiach - avion totiž nie je letisko, ale lietadlo. Vypovedá tiež o totálnej neznalosti pomerov v meste, ktoré má ambície svojou aktivitou zmeniť, ako sa tvorivo vraví, povzniesť. Vypovedá o tom, čo ten projektant vie o tomto meste, ako s ním žije, ako mu na ňom záleží.

Voľba tohto duplicitného názvu tiež vypovedá o pôvode, miestnej príslušnosti a zviazanosti s mestom slovutných mestských konšelov, ktorí nechali v meste naplodiť nový Avion, nevediac (skade asi by vedieť mali, z Hornej Dolnej?), že už jeden v meste je. Veď necitlivo k pomenovaniam sa nepostavili len v tomto jednom prípade.

Pre ľudí, ktorí tu chvíľku požili, prípadne sa narodili, to nepripadá inak ako znásilňovanie a kladú si otázku, príhodnú v tieto dni: Aký je rozdiel medzi augustovým sovietskym násilím a týmto tu?!