Nepríjemné varovanie z Košíc

Povráva sa, vraj kardinál Richelieu raz povedal svojmu kráľovi: „Sire, to je horšie ako zločin, to je omyl!“ Hoci nás delia od mušketierskych čias štyri storočia, v politike nestrácajú jeho slová na aktuálnosti. Politológ súčasnosti by azda pridal, že sa to vzťahuje na každého z nás, lebo každý z nás funguje v politike. Ako jej tvorca, alebo ako obeť. Keďže však každý z nás si môže vybrať, ktorú z týchto rolí chce hrať, obete nemajú právo sa sťažovať.

Lenže. Keďže sme na Slovensku, kde je normálnych toľko vecí, koľko majú v skúsených demokraciách nenormálnych, u nás sa sťažujú. Nielen obete, aj víťazi. Lebo je to na Slovensku. A na Slovensku je to tak, vravel jeden obchodník so zeleninou a zbraňami z istého slovenského mesta.

Hovorím o Košiciach a hanebnej neúčasti košických voličov na voľbe primátora. Z hľadiska demokracie a budúcnosti je úplne jedno, či vyhral kandidát tejto alebo onej aliancie, z hľadiska demokracie je nebezpečné, že sa na voľbách do orgánu, ktorý bezprostredne ovplyvňuje život občana, občania nezúčastnili. Možno je to jednoducho preto, lebo to nie sú občania (v gréckom poňatí), ale otroci. Otroci spokojní s tým, že majú kus žvanca, televízny seriál a právo pozerať sa na hry, ktorým sa hovorí veľká politika. Veľká politika nemusí otrokov zaujímať, pretože jednak na ňu oni nedočiahnu, jednak sa dnes aj slovenská veľká politika tak približuje Európe, že ani naši slovenskí bašovia si nebudú môcť bašovať ako by chceli a prijímať zákony, ktoré vyhovujú len tým stopäťdesiatim na bláznovom vŕšku a ešte pár desiatkam ich kamarátov.

Pre súčasnú demokratickú Európu a aj pre prípadného cestovateľa v čase z antického Grécka by Slovensko rozhodne bolo exotickou krajinou, práve pre nezáujem o lokálnu politiku. Aj Richelieu by sa čudoval, ako sa môže na pohľad slobodný človek dopustiť takého omylu a nevyužiť právo, ktoré má a prenechať možnosť rozhodovať, voliť, len niekoľkým stovkám ľudí zaangažovaných do miestnych straníckych intríg. Veď to je horšie ako zločin.