Británia by asi pre našinca nebola

Pred rokmi ma potešila správa, že členovia mojej obľúbenej kapely The Beatles dostali od kráľovnej právo používať titul Sir. Veď si aj zaslúžili. Nedávno ma zasa potešila správa, že jeden z týchto šľachticov, Paul McCartney, dostal po nose.

A viete od koho dostal tento svetoznámy šľachtic po nose? Od sedliakov! Od obyčajných ľudí, poslancov, akých máme u nás v mestách i na každej dedine. Sir Paul si totiž načierno postavil na svojom (!) pozemku zrub. A okresná rada v Rotheri mu nariadila chatu zbúrať. A ešte z akého dôvodu! Miestny stavebný úrad sa vyjadril, že budova poškodzuje ráz okolitej krajiny!

Spevák má ešte pol roka času na odvolanie, jeho advokáti už šermujú právom na súkromie, ústranie a bezpečnosť, ale ako poznám Britov... lord - nelord, bohatý - chudobný, zákon je pre každého rovnaký. Je to veru čudná krajina - ešte aj kráľovské vnúčence potrestali, keď sa nesprávali, ako sa v škole patrí.

U nás by to nešlo. U nás zákon platí len pre niekoho. Pre iného nie - napríklad, keď prídu na poradu za najvyšším strážcom práva nižší strážcovia práva, tak si pred jeho úradovňou zaparkujú v rozpore so zákonom. A mestská polícia nič. Len chodci nemajú kade chodiť.

Nemusia sa strážcovia práva namáhať, lebo načo už strážiť zlé zákony?

Ten stavebný, na ktorý v Anglicku doplatil Sir Paul, u nás zložili pred tridsiatimi rokmi komunisti. Ich zákonodarní nástupcovia sa ho nenamáhajú nahradiť novým a tak sa tu stavia ešte bezohľadnejšie ako za komunizmu, pretože okrem jeho móresov prišla aj sloboda a demokracia. Ony dve za to nemôžu. Môže za to zákon. Nie preto, že je starý, ale že je zlý. Ani nemal byť prečo dobrý. Komunisti si robili zákony, ktoré mali slúžiť tej hŕstke vyvolených stanovenej na úroveň desať percent populácie. Márne bude europoslanec Banáš príkro odmietať kolektívnu vinu - kolektívne si prispôsobovali republiku pre seba.