V Devínskej smrdia odvážané gudróny

<strong>Zo skládky v Devínskej Novej Vsi už niekoľko dní odchádzajú cez mestskú časť nákladné autá a odvážajú odpad. Do konca augusta by odtiaľ mali vyťažiť nebezpečné gudróny, ktoré domácich trápia už vyše 50 rokov. Zatiaľ robotníci vozia iba zeminu, no aj to už u niektorých ľudí vyvolalo obavy.</strong>

„Autá jazdia nezaplachtované, z korby vychádza nehorázny zápach a para. Vonkajšia časť korby nie je očistená od kontaminovanej zeminy,“ napísal v liste Regionálnemu úradu verejného zdravotníctva poslanec a obyvateľ Devínskej Novej Vsi Michal Gašparík.

V kameňolome Srdce je asi 30-tisíc kubických metrov toxického odpadu, z toho je 18-tisíc kubíkov gudrónov a zvyšok je zamorená zemina. Konzorcium piatich firiem ešte v polovici decembra 2014 pred začiatkom prác vysvetľovalo, že gudróny sa budú odvážať z lokality v špeciálnych kontajneroch, no zemina len v nákladných autách.

To sa M. Gašparíkovi nepáči. Pripomína, že nákladné autá neprevážajú čistú, ale kontaminovanú zeminu. „Oddeliť kontaminovanú zeminu od nekontaminovej sa ani nedá, nemajú tam na to prostriedky. A ide to popod balkóny obyvateľov,“ sťažuje sa. Aj zamorenú zeminu by preto mali podľa neho odvážať zo skládky v uzavretých nákladných autách a Úrad verejného zdravotníctva žiada, aby prepravu odpadu preveril.

„V tejto fáze sa preváža povrchová zemina, ktorá neohrozuje ľudské zdravie, a preto nemusí byť prevážaná v zakrytých autách,“ vysvetlila Denisa Vološčuková z PR agentúry, ktorá konzorcium zastupuje. Na otázku, či na prepravu aj kontaminovanej zeminy autá teda zakrývať netreba, už neodpovedala. Odkazuje len, že pravidlá ťažby gudrónov schválila komisia ministerstva životného prostredia a dokladom je schvaľovací protokol. „Na bezpečnosť pri vykonávaní prác v súlade s predpismi dohliada aj bezpečnostný pracovník,“ dodala. Gudróny, už v špeciálnych zakrytých kontajneroch, majú začať podľa nej zo skládky odvážať v priebehu budúceho týždňa.

Práce v Devínskej Novej Vsi sa začali v zime zámerne, ideálne sú totiž pri nich teploty pod 10 stupňov Celzia. Gudróny sú vtedy v tuhom skupenstve. Ich ťažba i preprava je tak jednoduchšia a odparovanie prchavých zložiek nižšie. Sanačný geológ Peter Sekula pred prácami upozorňoval, že obyvatelia budú cítiť mierny zápach látky merkaptán, ktorý sa používa aj na prifarbovanie zemného plynu. Je nepríjemný, ale nie nebezpečný.

Gudróny sa odstránia za peniaze z eurofondov. Ministerstvo životného prostredia uzavrelo takmer 12-miliónovú zmluvu s konzorciom .A.S.A. ENVIRO (Kamenné srdce), ktoré tvorí päť firiem. Časť odpadu sa spáli v cementačných peciach a energeticky sa zhodnotí. „Najmä zemina, ktorá v minulosti slúžila na zasypanie gudrónov, nemôže byť spálená. Bude buď neutralizovaná alebo spracovaná biodegradáciou v technologických zariadeniach,“ dodal sanačný geológ.

Skládka z bývalej rafinérie minerálnych olejov Apollo zaberá takmer 4000 metrov štvorcových. Nebezpečný odpad priviezli do lokality Srdce v roku 1963 a povrch o desať rokov prekryli vrstvou ílovitých zemín. Lokalita pritom patrí do Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty a Národnej prírodnej rezervácie Devínska Kobyla.

© TASR