Svoje sochy by si zaslúžili aj ďalší velikáni

K rozhodnutiu napísať vám mi dal podnet príspevok o soche H. Ch. Andersena, ktorý navštívil Bratislavu a strávil v nej niekoľko dní. Nie som v podstate proti jeho soche, aj keď mi pripadá dosť neštandardné umiestniť ju v nadživotnej veľkosti na námestie, ktoré nesie meno po významnom slovenskom básnikovi Pavlovi Orzsághovi Hviezdoslavovi.

Nechcem však polemizovať o tom, či a kam patrí socha H. Ch. Andersena v našom meste. Skôr mám zlý pocit z toho, že dánsky rozprávkar tu má mať sochu v nadživotnej veľkosti namiesto osobností, ktoré výrazne a dlhodobo ovplyvňovali dejiny a postavenie Bratislavy. Bratislava ako korunovačné mesto, kde korunovali 11 kráľov a 8 kráľovien, má vysoké duchovné a historické klenoty, ktorými môže zaujať, ale aj osobnosti, ktoré ju včlenili do kontextu dejín Európy - osobnosti, na ktorých pomníky sme akosi pozabudli, alebo ich rozbili. Mám na zreteli aj našu kráľovnú Máriu Teréziu, ktorá Bratislavu za obdobie svojej vlády pretvorila z provinčného mesta na modernú metropolu vtedajšej monarchie s modernou infraštruktúrou, čulým politickým, spoločenským a kultúrnym životom. Táto významná panovníčka nemá dodnes v Bratislave sochu. Jej meno nenesie v Bratislave žiadna ulica, park, námestie či most.

V tomto smere dlhujeme veľa aj kráľovi Matejovi Korvínovi, ktorý založil roku 1465 v Bratislave univerzitu Academia Istropolitana so sídlom na dnešnej Ventúrskej ulici. Zaslúžil sa aj o to, že z príjmov kráľovskej pokladnice porovnateľnej s pokladnicami Francúzska a Anglicka vydržiaval na hranici s Balkánom silnú žoldniersku armádu, ktorou zastavil rozpínavosť Osmanskej ríše do srdca Európy. Kráľ, ktorý by si zaslúžil tak ako Mária Terézia pomník nadživotnej veľkosti, pomenovanie námestia, ulice alebo parku, školy a podobne.

Sochy, pamätníky, ich výber a umiestnenie v meste by mali byť vecou verejnou, vecou všetkých Bratislavčanov, ktorej by predchádzala verejná, konštruktívna diskusia.
Martin Brtek, Karlova Ves
LIST ČITATEĽA