Petržalskému štadiónu hrozí likvidácia

V poslednom čase sa v médiách pretriasa otázka existencie bratislavských futbalových klubov, ich ďalšieho pôsobenia. Otáznik vzbudila správa o pripravovanej likvidácii azda najstaršieho štadióna v republike, kde v súčasnosti pôsobí FC Artmedia Bratislava.

Namiesto rekonštrukcie a modernizácie tohto historického stánku sa predkladá verzia likvidácie. Prečo? Oficiálnym stanoviskom majú byť nepriechodné inžinierske siete pod starou tribúnou, a tým aj nemožnosť vybudovania novej tribúny. Vraj nie je možné ani posunutie ihriska o pár desiatok metrov. Všetky tieto „dôvody“ sa zdajú zavádzajúce. Cítiť z nich neúctu k tradíciám a histórii miesta.

Problém likvidácie štadióna nie je len v rovine smutného konca legendárneho športového stánku, ale úzko súvisí aj s ohrozením samotnej existencie Sadu Janka Kráľa, ktorý tým, že je čoraz viac zvieraný obručou komerčných budov, rýchlo prichádza o svoju zeleň. Sad Janka Kráľa patrí k excelentným príkladom úcty našich predkov k mestskej zeleni. Sprístupnený verejnosti bol roku 1775, ako prvý v strednej Európe (viedenský Prater sprístupnili roku 1776 a napríklad známy Marylebone Regent´s park v Londýne až roku 1804). Po roku 1870 začali pri petržalskom parku budovať moderné športové zariadenia - dostihovú dráhu, lodenice, tenisové kurty, prírodné kúpalisko, a v roku 1898 aj futbalový štadión, o ktorom je reč.

Petržalský štadión, ktorý za storočie prešiel sympatickými zmenami, je jedným z najstarších svedkov futbalovej slávy nášho mesta. Je pamätníkom prvých priateľských, majstrovských, medzinárodných i medzištátnych zápasov na území Slovenska. Na jeho pôde pôsobili viaceré bratislavské kluby, vrátane predchodcu Slovana, ktorý si svoj štadión vybudoval po roku 1919 o kúsok ďalej.

Môže tridsaťposchodový „mrakodrap“, ktorý má vyrásť na tráve petržalského štadióna, vyriešiť dilemu fanúšikov, ktorí nedeľňajšie dopoludnia trávili na svojom obľúbenom pľaci za Starým mostom? Sotva. Naruší sa kontinuita klubu, ktorý práve minulý rok našiel svoju európsku tvár. Naruší sa rivalita bratislavských tímov a povzbudzujúci pokrik „pétržalka“, ktorý ženie domácich dopredu už pekných pár „desaťrôčkov“, sa zmení v akési bezpohlavné mumlanie.

Aktom likvidácie štadióna, ležiaceho v nádhernom prostredí plnom zelene, najobľúbenejší bratislavský klub stratí dušu, príde o srdcia svojich skalných a do pľúc Sadu Janka Kráľa bude vrazený ďalší klinec.
Ivan Lacika, Staré Mesto
LIST ČITATEĽA