Bôrik pustne a neodvratne speje k zániku

Starostlivosť o životné prostredie je verejným záujmom, ale aj verejnou povinnosťou, ktorú v praxi zabezpečuje verejná správa, t. j. štátna správa a samospráva. Neopomenuteľné sú aj aktivity mimovládnych organizácií, dokonca majúcich aj medzinárodný charakter, ako je napr. Greenpeace.

Z uvedeného je zrejmé, že inštitucionálne zabezpečenie starostlivosti o životné prostredie tvorí bohatú paletu so značným počtom orgánov a pracovníkov. Okrem ministerstva životného prostredia to je 8 krajských úradov životného prostredia, 41 obvodných úradov životného prostredia a 2926 obcí, na ktoré boli prenesené niektoré úlohy ochrany životného prostredia. Navyše, nad tým, aby všetko fungovalo v súlade so zákonnými ochranárskymi funkciami, bdie Slovenská inšpekcia životného prostredia a inšpektoráty životného prostredia.

Zo situácie dnes existujúcich inštitúcií by sa zdalo, že realizácia čl. 44 Ústavy SR, ktorý zakotvuje povinnosť chrániť a zveľaďovať životné prostredie, bude v praxi vehementne presadzovaná a aplikovaná. Realita je, žiaľ, iná. Nespočetné informácie v masovokomunikačných prostriedkoch o „divokých skládkach“, výruboch stromov bez príslušného povolenia, skladovanie zdravie ohrozujúcich a poškodzujúcich chemikálií na verejne známych miestach, ukrajovanie zo zelene v betónových sídliskách a pod. sú takmer dennou realitou, na ktorú sme si už takmer zvykli a nechávame ju bez adekvátnej reakcie. Dokonca aj v hlavnom meste Slovenska, Bratislave. Od čias osemdesiatych rokov, keď vyšla publikácia „Bratislava/nahlas“, podstatná zmena je prevažne iba v postojoch k autorom. V tom čase stranícke orgány „poľovali“ po autoroch kritizujúcich stav životného prostredia a publikované problémy neriešili. Dnes už na autorov kritiky stavu životného prostredia „nepoľujeme“, ale kritizované problémy nezriedka opätovne neriešime.

Jedným z dávno pranierovaných problémov životného prostredia v Bratislave je stav lesíka Bôrik neďaleko známeho hotela nesúceho jeho meno. Tento lesík v centrálnej časti Bratislava - Staré Mesto, v zime, keď nie je sneh, odkrýva svoju biedu a zdevastovanosť. Namiesto toho, aby sme Bôrik zveľaďovali a starali sa o jeho „zdravotný stav“, pustne a neodvratne speje k zániku. Veď príslušné orgány starostlivosti o životné prostredie mu nevenujú takmer žiadnu pozornosť. Vyschnuté stromy napadnuté kôrovcom a inou háveďou sú „nášľapnými mínami“ pre dosiaľ zdravé porasty. Množstvo polámaných konárov a odpadkov dáva tušiť, že aj vyblednuté a odpadávajúce nápisy: „Pozor postrek“ sú z čias dávno minulých. O množstve buriny a zostatkov zo psieho venčenia na chodníkoch sa nehodno ani zmieňovať.

O čom však treba hovoriť, sú otázky, prečo trpíme takýto stav a kto si nekoná povinnosť vyplývajúcu z platného práva. Mať kompetenciu totiž neznamená iba právo konať, ale i povinnosť konať. Neplnenie si povinností vyplývajúcich z platného práva je nečinnosť, ktorá je porušením zákona. A za porušenie zákona treba vyvodiť zodpovednosť. Alebo predsa sa kompetentní prebudia a spamätajú a napravia i to, čo dosiaľ zanedbali?
Prof. JUDr. Katarína Tóthová DrSc., poslankyňa Národnej rady SR
LIST ČITATEĽA