Ihrisko slúži viac dospelým ako deťom

AD: DETI O SVOJE IHRISKO POD LESOM... (BN 13/2006) Reagujem na článok Deti o svoje ihrisko pod lesom neprídu. Tento názov by som zamenila za Dospelí o svoje ihrisko pod lesom neprídu. Keďže bývam na Sološnickej ulici takmer tridsať rokov, môžem zodpovedne povedať, že ihrisko pre deti v tejto časti Karlovej Vsi ozaj chýba.

Existuje tu síce vyasfaltovaná plocha, ktorá sa ako ihrisko tvári, ale svoje vnúčatá, by som tam nepustila. Táto plocha - veľká zhruba 20 krát 10 metrov je ohraničená z jednej strany múrom priľahlého domu a z druhej strany spomínaným lesíkom, do ktorého okrem psíčkarom venčiacich svojich miláčikov, neodporúčam chodiť. Iba ak vyhľadávate miesto na vývoz odpadkov, tých je tam totiž neúrekom. Zvyšné strany „ihriska“ sú obkolesené vysokým plotom, z ktorého vyčnievajú drôty, a dvoma obrovskými asi trojmetrovými bránami. Jedna je už zlomená a opretá o plot, druhá to má už takisto zrátané a je iba otázkou času, kedy padne. Čudujem sa mamičkám, že sa o svoje deti neboja. Toto ozaj nie je vhodné miesto na detské hry.

Týmto popisom, ktorý vôbec nevystihuje skutočný stav, som chcela priblížiť, akým spôsobom sa domáci (v minulom článku uvedení správcovia ihriska a rodičia) starali o svoje bezprostredné okolie a aký záujem o neho prejavovali doposiaľ. Dosť dobre nechápem, že celé tie dlhé roky čakali na nejakú občiansku iniciatívu Doktorov jarok, keď svojpomocne sa mohli o tento kus zeme starať už roky. Nenachádza sa tu ani jedna atrakcia pre deti - žiadne pieskovisko, hojdačky ani preliezačky - samozrejme ak nerátame staré práčky, kusy nábytku a ešte donedávna vrak auta a otvorené ohnisko.

Treba si priznať, že už dávno nejde o zachovanie priestoru pre deti, ale pre dospelých. Táto plocha je totiž ideálna na ich večerný futbal, ktorý sa končí popíjaním do neskorých nočných hodín pri ohnisku. Dospelí si vytvorili z tohto „ihriska“ svoj štadión, kde cez víkend hrávajú futbalové či hokejové turnaje. Nezávidím rodinám, ktoré bývajú v bezprostrednej blízkosti tohto „ihriska“, keďže ich stena domu funguje ako mantinel a o hluku, ktorý ich každý večer a cez víkendové dni sprevádza, ani nehovorím. Nejde o hluk hrajúcich sa detí, ale dospelých mužov!

Preto len dúfam, že pre združenie Doktorov jarok sú ozaj prvoradé deti, a preto nechá predovšetkým odstrániť oplotenie, ktoré je životu nebezpečné. Budem so záujmom sledovať premenu tejto neútulnej plochy na detské ihrisko, ku ktorej sa združenie zaviazalo, pretože to ozaj chýba!
Alžbeta Gorná, Karlova Ves
LIST ČITATEĽA