Vydaril sa maratón naozaj nad očakávanie?

Prvý pohľad čitateľa posledného čísla Bratislavských novín upúta fotografia zo štartu premiérového mestského maratónu, ktorý sa uskutočnil 2. apríla. Autor článku už v názve príspevku „Maratón sa vydaril nad očakávanie dobre“ vyjadril nielen svoju radosť a spokojnosť, ale citoval aj slová bratislavské primátora, ktorý bol nadšený množstvom pretekárov a skvelou atmosférou, atď. Obidvaja sa asi na behu nezúčastnili, lebo po absolvovaní behu by ich nadšenie na takej vysokej úrovni určite nebolo.

Z môjho pohľadu, bežca iba štvrťmaratónu, vôbec nebola zvládnutá organizácia pred behom. (šatne, WC) Uvedomujem si, že nájsť vhodný priestor v centre mesta nie je jednoduché, hoci možno peniaze vydané na reklamu a sprievodný program mohli byť vynaložené napríklad na zaobstaranie mobilných WC a spŕch.

Bežcov nepotešili ani chýbajúce kilometrovníky na kontrolu času, zvoleného tempa, čo hlavne v prípade bežcov bežiacich hlavnú kategóriu je skoro nevyhnutnou podmienkou dobrého výkonu.

Občerstvovacie stanice vraj „nezvládli“ situáciu. Ja som svojich 10 kilometrov dokázal bežať aj bez vody a špongie, ale pamätám si, že pri behoch napr. Bratislava - Hainburg, dostatok vody, iontových nápojov, ale aj špongií bolo aj na piatom kilometri.

Nie je mojím cieľom zhodiť, znevážiť prácu usporiadateľov, dobrovoľníkov či policajtov. Nie, som úprimne rád, že sa takýto beh do ulíc mesta vrátil. No buďme kritický, potešme sa tým, čo je hodné radosti, buďme hrdí na to, čo sa podarilo, ale popíšme aj negatíva, ktorých podľa mojich informácií bolo viac než dosť.

Organizáciu zastrešovala rakúska reklamná agentúra, prečo? Môj dojem bol, akoby väčšina síl sa vyčerpala na prípravu pred štartom, na sprievodné akcie (možno zbytočne nákladné). Bežci akoby boli až na druhom mieste.

Ak má maratón ambíciu byť aj naďalej maratónom s medzinárodnou účasťou a s ambíciou postupného nárastu účastníkov, je potrebné „vybehnúť“ do Košíc, Viedne či Prahy a pozrieť sa, ako sa to robí vo veľkom. Je pravdou, že bežci vydržia skoro všetko. Hlavne tí, ktorí si chcú zabehnúť svoju dĺžku a vychutnať tú neopakovateľnú predštartovnú atmosféru, ktorú organizátor výrazne ovplyvniť nemôže, ale vzhľadom na vysoké „vstupné“ (pomerne vysoké štartovné) si možno pôjdu hľadať taký beh, kde je poskytnutý servis na profesionálnej úrovni. Bolo by škodou, keby maratón v Bratislave opäť z nejakých dôvodov neprežil.

Nekritický obdiv či radosť môže skôr uškodiť - zlý chýr sa šíri rýchlo, rýchlejšie ako bežia maratónski bežci.
Peter Gábriš, Bratislava
LIST ČITATEĽA