Stretol som čestného taxikára

Bratislavskí taxikári ma po rokoch jazdenia s nimi akosi nepresvedčili, že im môžem úplne dôverovať. Vždy sa medzi nimi nájde taký, čo neodolá pokušeniu odviesť ma na požadované miesto čo najdlhšou trasou, cez čo najviac semafórov, či s inou sadzbou jazdného a podobne. Pred pár dňami som sa však opäť presvedčil, že nemožno všetkých taxikárov hádzať do jedného vreca.

Na Hlavnej železničnej stanici som si podvečer chytil taxík, ktorý ma odviezol domov. Všetko bolo v poriadku. Situácia sa však zmenila, keď som doma s hrôzou zistil, že som v taxíku nechal osobný počítať a pri platení aj peňaženku, v ktorej som mal nie malý obnos peňazí. Nepamätal som si taxislužbu, ani auto a pomaly som sa začal lúčiť so stratenými vecami. No bolo to predčasné.

Ráno ma podľa dokladov z peňaženky vyhľadal čestný taxikár. Dokonca sa mi ospravedlnil, že tak neurobil už večer. Kým som sa mu stihol poriadne poďakovať a nejako odmeniť, sedel v aute a odchádzal. Ostalo mi iba jeho poznávacie číslo. A tak sa mu chcem ešte raz poďakovať a ostatným Bratislavčanom dať na známosť, že ak budú náhodou sedieť v červenej Felicii Combi EČ BA-622-KI, môžu byť pokojní. Sú v dobrých rukách.
Andrej Straka, Staré Mesto
LIST ČITATEĽA