Intervaly autobusu číslo 68 treba posilniť

Rada by som sa s vami podelila o moju osobnú skúsenosť so zmenami v mestskej hromadnej doprave. V poslednom čísle Bratislavských novín som si prečítala aj priaznivý ohlas od čitateľa, tak som chcela pôvodne napísať o tom, že zmenou v MHD v Petržalke má konečne môj manžel priamy spoj na Antolskú, kde pracuje, a že sa môžem dostať aj na Fedinovu, kde som predtým musela chodiť pešo. Moja posledná skúsenosť mnou však veľmi negatívne otriasla, a tak tieto drobné pozitíva úplne prekryla.

Som obyvateľkou Petržalky, konkrétne Bradáčovej ulice a som na materskej dovolenke. Môj syn má tri mesiace, takže ho ešte vozím v hbokom kočíku a keďže bol po narodení dosť chorý, musím chodiť občas aj na kontroly. Hoci mám obvodnú lekárku do 500 metrov od domu, na odbery ma poslala na Polikliniku na Šustekovu ulicu. Mala som tam byť do 10. hodiny.

S dostatočným časovým odstupom som teda vyrazila, zašla som ku Kauflandu do bankomatu a s presvedčením, že o jednu zastávku skôr bude aj v autobuse 68 menej ľudí, som tam čakala na spoj. Zastávka sa pomaly zapĺňala ľuďmi obťažkanými nákupmi a autobus stále nechodil, pričom už keď som prichádzala ku Kauflandu, videla som, že žiaden zatiaľ nešiel. Celkovo som teda čakala asi 17 minút. Keď autobus prišiel, bol taký plný, že sa doň nedostala asi tretina čakajúcich ľudí, nieto ešte ja s kočíkom. Keďže už bol pokročilý čas, vydala som sa na Šustekovu pešo. Plánovala som aspoň cestu domov autobusom, nakoľko malý už začal byť nepokojný. Keď som na zastávku prišla, bolo tam už dosť ľudí s košíkmi a taškami a jedna pani s kočíkom, autobus mal ísť až o 8 minút, tak som reálne zhodnotila, že čakať a potom sa znovu do autobusu nedostať, to už riskovať nebudem. Prefrčala som teda s plačúcim dieťaťom krížom cez sídlisko a za dvadsať minút som prišla domov.

Toto nie je moja prvá skúsenosť s autobusom 68. Prvýkrát som chcela s malým cestovať na Miletičovu, do autobusu som sa vďaka mojej mame, ktorá mi razila cestu, prebojovala, cesta domov však dlho bola otáznikom, nakoľko na Záhradníckej tiež čakali už dva kočíky. Vodič bol však zhovievavý a pustil nás dnu všetkých, hoci sme stáli na jednej nohe.

Pýtam sa preto kompetentných, či nie je možné intervaly autobusu 68 posilniť aj počas dňa, nielen v špičke. Hoci ja sa s kočíkom v Petržalke prepravujem zväčša pešo, občas som odkázaná aj na vzdialenejšie miesta, kam nemám šancu sa dostať.
Katarína Romančíková, Petržalka
LIST ČITATEĽA