Prístup revízora je v rozpore so slušnosťou

Všetko má svoje pravidlá, ktoré by mali dodržiavať najmä tí, ktorí ich kontrolujú. Reč je o revízoroch MHD. Za uplynulé dva týždne som trikrát natrafila na tú istú dvojicu. Jeden z nej je typ, na ktorý sa nezabúda - obézny, nedbalo oblečený asi štyridsiatnik s otrasným správaním.

Spomínaná dvojica revízorov stála v piatok na Martina krátko po 10. hodine na poloprázdnej zástavke H. Meličkovej. Keď prišiel autobus č. 33, strednými dverami sme nastúpili traja, zadnými vošiel nenápadnejší z revízorov. Tieto dvere sa zavreli. Predné, pri vodičovi, zostali zatiaľ otvorené. Poobzerala som sa po autobuse a čakala som, čo sa bude diať, keďže som už revízorovo vystupovanie poznala. Vopred som mala skľučujúci pocit aj napriek tomu, že mám platný 3-mesačný kupón. Z premýšľania ma vytrhla staršia dáma, sediaca s nákupom v lone, ktorá ma udychčaným hlasom požiadala o označenie lístka. Nastúpila len na predošlej zástavke a pre malú vzdialenosť medzi nimi a prudkú zákrutu v kopcovitom teréne si ho ešte nestihla cviknúť. Potešilo ma, že to chce prostredníctvom mňa hneď napraviť. Označovací prístroj však nebol umiestnený pri nás, ale na opačnej strane dverí. Slušnejší z revízorov postával zatiaľ inkognito v zadnej časti vozidla. Prešla som k prístroju a už-už som vkladala lístok dnu do priestoru na označenie, keď robustný revízor otvorenými dverami razantne nastúpil a zajačal na mňa tak, že som stuhla: „Slečna, vy ste na tejto zástavke nenastúpila, vyberte si občiansky, prístroje sú už zablokované,“ pričom sa predieral cez cestujúcich ku mne. Zatiaľ som si uvedomovala, že označovače boli neprávom zablokované ešte počas státia na zastávke - autobus sa nepohol, keď sa začala kontrola. Panej som vrátila lístok. V tom už stál revízor pri mne a bol prekvapený, keď som sa mu preukázala platným kupónom. Snažila som sa naňho zarevať rovnakou silou hlasu, akú používa pravidelne na cestujúcich on, ale len polohlasno som povedala, že som nastúpila teraz. No táto poznámka sa v otrasnej atmosfére stratila. Staršia dáma zaplatila radšej hneď celú pokutu, šomrajúc niečo o malom dôchodku. Nikto sa neozval, každý diplomaticky klopil zrak.

Čiernych pasažierov nachytal revízor niekoľko, podaktorí nemali pri sebe doklady, takže okamžite volal policajnú hliadku z mobilného telefónu. No mala som pocit, že ju volá k masovej vražde. Z autobusu sme na Segnerovej vystupovali ako zbití psi. Nebolo to prvýkrát, čo som na vlastné oči sledovala spôsob, akým tento revízor komunikuje s cestujúcimi. Jeho agresívny prejav v kombinácii s obrou postavou pôsobí na ľudí nepríjemne, preto si takmer nik netrúfne oponovať mu. Jeho praktiky sú v rozpore so slušným správaním i jeho profesiou. O čom je kontrola cestovných lístkov, keď vám revízor znemožní označiť si lístok na zástavke? Keď pokutuje ľudí, ktorí nechcú byť čiernymi pasažiermi a majú snahu lístok si označiť? Proti komu je namierená revízia? Zdá sa, že nie proti chronickým čiernym pasažierom, ale proti slušným ľuďom.

Keby som revízora duchaprítomne požiadala o jeho osobné údaje, mohla som sa naňho sťažovať, pretože nie je normálne, aby ľudia zažívali pri revízii lístkov traumu a platili pokuty neprávom, len preto, že si chce revízor dokazovať svoju dôležitosť!
Petra Maťašovská, Karlova Ves
LIST ČITATEĽA