Pamiatkari ozaj používajú dvojaký meter

Bratislava je mojím rodným mestom a, samozrejme, mám k nej silný emocionálny vzťah. Niekoľko rokov sledujem obnovu Starého Mesta a hoci historický stred sa stáva zo dňa na deň krajší, sú veci, ktoré ma rozlaďujú.

Nemôžem nesúhlasiť s názorom čitateľov týkajúcich sa dvojakého metra pamiatkarov. Tí totiž skutočne predpisujú majiteľom rodinných domov, aké škridle, okná majú použiť pri obnove svojho domu, vyhrážajú sa im vysokými pokutami. No vôbec ich nezaujíma, hoci pravdepodobne chodia často okolo, ako vyzerajú niektoré nimi chránené objekty. Stačí spomenúť iba Palugyayov dom na rohu Štefánikovej, Tolstého a Sládkovičovej - nech si pozrú rôzne typy plastových okien, na rohu Tolstého a Sládkovičovej tú opachu zo skla (na streche)[BC] pár plastových okien na bývalom Evanjelickom lýceu, ktoré kričia na kilometer. Alebo nech navštívia interiéry pamiatkovo chránených domov, kde pri vytváraní podkrovných bytov boli vykonané také zásahy, kvôli ktorým by už nemali byť zapísané do zoznamu chránených pamiatok. S údivom čítam, že výmena okien podlieha povoleniu. Ako je teda možné, že v susedstve Prezidentského paláca je takýto necitlivý prístup možný?
Katalin Kis-Csáji, Staré Mesto
LIST ČITATEĽA