V Horskom parku stále častejšie dochádza ku konflitkom psov, bežcov a chodcov

Neobyčajne veľa ľudí dnes prichádza do Horského parku so psami. Cesty parku sa prekysľujú psím močom a znečistené sú psími výkalmi. Časté sú tu konflikty pes - pes, pes - bežec, pes - chodec, chodec - chodec (kvôli psom).

Doba je skutočne zrelá na občiansku dohodu, kde každý bude musieť trochu ustúpiť pre dobro všetkých. Ustanovenia platného Všeobecne záväzného nariadenia Starého Mesta, že do parku je vstup so psom zakázaný, je asi nereálne. Napokon aj Horský park je viac hora ako park.

Moderným nebezpečenstvom pre prírodu parku sú horskí cyklisti. Park je malý na tento šport. Jazda mimo ciest - čo biker obľubuje - je pre park hotovou pohromou. Stačí jedna - dve stopy od terénnych pneumatík týchto športových strojov a najbližší dážď ukáže výsledok - silnú eróziu a devastáciu pôdneho krytu.

Smutnou a viditeľnou novinkou v parku sú „feťáci". Nielenže za sebou zanechávajú svoje vodné fajky vyrobené z PET- fliaš a ďalší odpad, ale zbavení zábran dokazujú sebe aj svetu, čo dokáže superman. Vylomené kamenné stĺpy zábradlia pri pamätníku Justiho sú ilustráciou jedného večierku týchto nešťastníkov.

Asociáli sú ďalšou početnou skupinou návštevníkov parku. Títo ľudkovia obľubujú lacný alkohol a konzervy. Sortiment môžete posúdiť pri východe slnka. Podaktorí z nich navláčia do parku staré šatstvo, na ktorom prenocujú. Iní si založia ohník - čo samo o sebe je v chránenom areáli jeden zo smrteľných hriechov - a opaľujú káble, aby meď z nich predali v neďalekej zberni druhotných surovín.

Generačný návyk Slovákov z dedín vyhodiť do lesa čo nepotrebujeme, recidivuje v parku veľmi často. Nájdu sa susedia, ktorí sú dodnes schopní vyhodiť do parku staré pneumatiky alebo pokazené rádio. Širší kolektív susedov si myslí, že vyhodiť do parku organický odpad zo záhrady, tak ako kedysi doma, predsa nikomu nemôže prekážať... Dokonca občas zlyháva aj pedagogický dozor detí z okolitých škôl a predškolských zariadení. Detičky netušia, že v parku sa nemá zahadzovať odpad z desiatej, fľaše z limonády, že každý má svoj odpad dať tam, odkiaľ prišiel. Park nemá mestských zamestnancov, ktorí by územie denne upratovali. Niet peňazí. Park má dobrovoľníkov, ktorí to robia, lebo sa na ten neporiadok nedokážu pozerať, nie že by ich to bavilo, alebo sa azda nudili.

Zelený klenot geografického centra Bratislavy - Horský park - naozaj potrebuje častejšiu prítomnosť policajtov, zelených aj modrých, ale najmä peších. Ktorí prídu aj o desiatej večer.

Čo však potrebuje park asi najviac - a je to dnes asi aj jediná reálna sila - to je neľahostajnosť občanov. Naozaj treba, aby sa každý návštevník parku zastarel, ak sa v parku v jeho blízkosti deje nejaká neprávosť. Ak sám nestačí na situáciu, nech požiada ďalších občanov, alebo zavolá mobilom číslo 159 alebo 158. A to predsa ani nie je až tak veľa, že by sa to nedalo.

Kamil Procházka, Nadácia Horský park