Účinnosť postreku proti komárom ukážu najbližšie dni

4.10.2006
Páčil sa vám článok?

Pretože postreky proti hmyzu nesmú za sebou nechávať žiadne zvyšky, je dôležité zasiahnuť populáciu komárov v čase, keď sú už dospelé, ale ešte nestihli naložiť vajíčka pre ďalšiu generáciu.

Podľa Zdena Jaška, konateľa spoločnosti, ktorá robila postrek v Bratislave, zasiahli práve v tomto období. Rapídny úbytok komárov v meste potvrdzuje aj prednostka Obvodného úradu životného prostredia v Bratislave Viera Krajíčková, ale dodáva, že blízka budúcnosť ukáže, do akej miery bol postrek účinný.

„Monitorovali sme situáciu,“ hovorí k tomu Z. Jaško, „Zasiahnuté komáre ešte neboli napité krvou a krv je podmienkou na to, aby samička mala vajíčka. Nemožno vylúčiť, že v niektorých lokalitách sa o dva týždne opäť vyskytnú komáre, ale nebude to v kalamitnej miere.“ Dodal tiež, že je na škodu, ak sa súčasne neurobili postreky aj v bezprostrednej blízkosti mesta, najmä v oblasti Šúru a na Záhorí. Vajnory susedia s obcami na území kraja, ktoré zatiaľ nie sú ošetrené proti komárom. Podobná situácia je aj za severným okrajom Bratislavy, pri rieke Morave. Obce však nemali prostriedky na postrek, pretože napriek tomu, že boj s komármi je dôsledkom povodne, zaplatiť ho musí najprv samospráva a až potom štát rozhodne, do akej výšky jej prispeje.

Je na škodu veci, že sa nepodarilo zosúladiť postup prác na území celého bratislavského kraja. Primátor Bratislavy pristúpil k riešeniu ako koordinátor vo svojej územnej pôsobnosti, čím zabezpečil aplikáciu postreku na území celej Bratislavy, konštatuje V. Krajíčková. Verejnosť sa však pýta, prečo sa postreky neuskutočnili aj v okolí Bratislavy, keď v susedných štátoch už dávno orgány verejnej správy proti komárom zasiahli. Prednosta krajského úradu životného prostredia Peter Flaškár situáciu komentuje tak, že Bratislava vraj spoločný postup predbehla zrejme preto, lebo je bohatšia ako okolité obce, ktoré dnes len rokujú o tom, kde zohnať peniaze na postrek. Úrad oficiálne nevie zhodnotiť postrek v Bratislave, lebo nevie, ktorá firma a akým prostriedkom postrekovala mesto, pripomína však, že aj firma aj prípravok musia byť certifikované. Z. Jaško k tomu uvádza, že oba certifikáty predložil mestu spolu s ponukou na postrek.

Keďže aj napriek výhradám krajského úradu životného prostredia bol postrek súčasťou popovodňových opatrení nariadených krajskou povodňovou komisiou, mesto má možnosť úradnou cestou cez orgány životného prostredia požiadať vládu o refundáciu vynaložených 7,5 milióna korún.

Páčil sa vám článok?