Prečo platíme najviac na celom Slovensku

Bratislavčania za odvoz odpadu platia rovnakú sumu aj vtedy, keď sa dlhodobo nezdržiavajú v domácnosti a odpad neprodukujú. Navyše platia za túto službu najviac na celom Slovensku. Zaujímalo nás, prečo je to tak.

„Zákon o odpadoch určuje vyrubovanie poplatku, ale na druhej strane pozná termín množstvový zber,“ povedal nám člen predstavenstva spoločnosti Odvoz a likvidácia odpadu (OLO) Ladislav Štibrányi. „V Bratislave je aplikovaný množstvový zber, to znamená, že sa nevyrubuje poplatok na základe platobného výmeru, ale občania platia za počet odvozov obsahu nádob. Občan alebo správca uzatvára zmluvu, na základe ktorej sa mu odvoz odpadu vykonáva, bez ohľadu na to, či je nádoba plná alebo nie. Aj keď sa občan nezdržiava doma, naše vozidlo k jeho domu príde. Úvaha, že keď niekto nie je doma, tak neprodukuje odpad a nemal by teda za jeho odvoz platiť, je logická. Dalo by sa to však zariadiť jedine tak, že občan odvoz odpadu na obdobie, počas ktorého sa nebude zdržiavať doma, odhlási, a to je príliš zložité.“

Podľa L. Štibrányiho by v prípade, že by sa v meste zaviedol poplatok , ktorý by sa mohol odvíjať od počtu osôb v domácnosti, bolo možné uplatniť model počítajúci s tým, že ak sa občan v meste nezdržiava a vie to dokladovať, magistrát by mu mohol poplatok znížiť. Systém poplatku platobným výmerom na osobu má aj tú výhodu, že organizácia zabezpečujúca odvoz odpadu môže rozmiestniť na príslušných miestach presne toľko nádob, koľko je potrebné a meniť ich počet. „Pri množstvovom zbere je to veľmi zložité,“ uviedol L. Štibrányi.

Ako dodal, nedávno bola v parlamente schválená novela zákona o odpadoch a o poplatkoch. Tá okrem iného presne definuje spôsob výpočtu poplatku a rieši aj situáciu, keď sa občan nezdržiava doma - priznáva mu úľavu na poplatku, ak občan vierohodne doloží svoju neprítomnosť (napríklad z dôvodu dlhodobého pobytu v zahraničí). Ak mesto prijme všeobecne záväzné nariadenie, v ktorom stanoví, aké doklady je potrebné predložiť, mali by občanom, ktorí sa zdržiavajú mimo trvalého bydliska, úľavy poskytovať.

A prečo Bratislavčania platia za odvoz odpadu najviac na celom Slovensku, takmer dvakrát toľko ako Košičania? L. Štibrányi pripustil, že je to tak. „Súvisí to s obnovou bratislavskej spaľovne,“ vysvetlil. „Jej rekonštrukcia vo výške dva a pol miliardy sa musela premietnuť aj do cien za služby. Rekonštrukcia bola nevyhnutná, pretože také veľké mesto ako Bratislava nemôže odpady skládkovať, ako to robia menšie mestá. Vyprodukovaných 120-tisíc ton odpadu sa musí spáliť. Odpad sa pri spaľovaní energeticky využíva, získaná elektrina sa distribuuje do siete a peniaze získané z jej predaja znižujú náklady na splácanie úveru. Košice, ktoré tiež odpad spaľujú, ešte len plánujú rekonštrukciu spaľovne a náklady na ňu sa určite tiež premietnu do ceny za odvoz odpadu. Rozdiel v cenách v Bratislave a v iných mestách je plne odôvodnený.“

Ako vidno, jeden z dvoch v úvode nastolených problémov môže odstrániť mesto, ak prijme spomenuté všeobecne záväzné nariadenie.