Prečo z mesta nevidno na náprotivný grúň

Odpoveď na túto básnickú otázku je jednoduchá a dvojitá. Nevidno, lebo tomu prekážajú domy na druhej strane ulice. To je jednoduchá. Dvojitá odpoveď je, že aj vidno aj nie. Z najvyšších petržalských bytov vidno na celý rad alpských grúňov, keď je - pravdaže - pekné počasie.

Problém je v tých najvyšších poschodiach. Našinec by rád aj býval dolu. Nie zasa celkom, lebo tam je priblízko ulica, aj hore, aby mal výhľad, ale zasa nie privysoko, lebo čo keď sa zasa zasekne výťah? Našinec by to mal rád aj pár krokov na benzínovú pumpu, ale keď sa nejaká začne stavať, najviac protestujú tí, ktorým sa ide splniť sen o blízkosti stojana s naturalom 95.

Tak.

Toto vôbec nie je obhajoba bezhlavého stavania nového a najmä nie ešte bezhlavejšieho búrania starého. Autor týchto riadkov už dostal niekoľko kilogramov anonymov za to, že obhajoval staré veci, ktoré pokladal za dobré a pamätihodné. Zvlášť v dávnejšie zastavaných štvrtiach treba dbať, aby nové neklalo oči a neurážalo dobré zvyky, aby sa architekti naučili stavať bez používania dynamitu a buldozérov.

Na druhej strane, na sídliskách, treba rozumne, opakujem rozumne, využiť priestor, s ktorým socialistická urbanistika hazardovala. Povedzme len Petržalka - zaberá desaťkrát väčší areál ako stará Petržalka, pritom tam býva len šesťkrát toľko ľudí, pritom takmer všetci tam predtým bývali v rodinných domoch a teraz bývajú vo výškových stavbách. Niekde sa tam ten priestor nevyužil a stratil. Treba to napraviť. S citom.

Fakt je však ten, že dedinu od mesta na pohľad najviac odlišuje to, že v meste nevidno na náprotivný grúň, ale nanajvýš tak na strechu domu náprotivného. Na dedine naopak to majú ďalej do divadla, k doktorovi, do servisu i obchodu. Všetko má svoje. A len blázon by jedol rezeň s krupicovou kašou.

Preto.

Gustav Bartovic
Z MOSTA DOPROSTA