Peter Minárik: Starý most nevyhovuje

O Starom moste z hľadiska vodnej dopravy na Dunaji, o tom, aký most Bratislava vlastne potrebuje, a o vývoji situácie na rieke sme sa pozhovárali s technickým námestníkom riaditeľa Odštepného závodu Bratislava Slovenského vodohospodárskeho podniku Petrom MINÁRIKOM.

Akú stavbu v prípade Starého mosta sme po druhej svetovej vojne vlastne zdedili?

- Bolo to vojenské provizórium, s prvkami vojenských mostov, ktoré armády používali na preklenutie riek, či už pri útokoch alebo na ústupe vojsk. Nemá nič spoločné s pôvodným mostom, pretože pred dvadsiatimi rokmi sme z najširšieho mostného poľa vyťahovali von mostovú konštrukciu, ktorá bola ešte stále utopená v dunajských štrkoch. Vyčistili sme otvor, aby sa tadiaľ umožnila lodná premávka, pretože pre obojsmernú premávku bolo určené len jedno užšie pole. Dovtedy museli lode, ktoré plávajú proti prúdu, dávať prednosť lodiam, ktoré išli po prúde. Dole prúdom totiž loď nie je schopná zastaviť.

Aké bolo v tom čase a na tomto mieste koryto Dunaja? Bolo vhodné tam stavať most?

- Konfigurácia koryta bola iná. Prúdnica bola pri pravom brehu a plávalo sa mostným poľom, ktoré je dnes sčasti zasypané. Pôvodný starý most mal vo vode päť pilierov, dnes sú tam tri. Piliere sú síce pôvodné, ale jediný zachovaný v pôvodnom stave je ten najbližšie k petržalskému brehu, a ten, ktorý je v Petržalke už na brehu. Piliere boli dosť hlboko založené, bola tam hlbšia voda ako na bratislavskej strane, kde boli naopak piliere založené plytko. Keď sa upravoval Dunaj, aby bola zabezpečená dostatočná plavebná hĺbka, tak sa koryto zúžilo nielen na brehoch, ale priamo v ňom sa urobili aj opatrenia, tzv. výhony, ktoré sústreďovali prietok do plavebnej dráhy. Tá bola užšia ako dvesto metrov aj v samotnom koryte. Tým sa zvýšila rýchlosť prúdenia a štrky na dne sa tak neusadzovali.

V návrhu na vyhlásenie Starého mosta za kultúrnu pamiatku sa hovorí aj o mostných nájazdoch. Čo je na nich historické?

- Neviem. Viem, že technickou pamiatkou by mal byť zjazd na Viedenskú cestu, pretože to bol násyp vtedajšej električkovej železnice, ktorá išla až do Viedne. Ale ide o obyčajný násyp, ktorý už vôbec nezodpovedá tomu pôvodnému. Nie ja tam ani stopa po koľajach, sú tam rôzne inžinierske siete a bol mnohokrát rozkopaný. Navyše nájazd z Viedenskej cesty na Starý most, podľa mojich informácií, nevyhovuje územnoplánovacím štúdiám zóny. Mala by tu vzniknúť estakáda s novou konštrukciou, aby územie pod mostom a nad ním bolo vzájomne prepojené. Napokon, z hrádze je v súčasnosti už vedený nový zjazd zo Starého mosta s lepším prepojením na dopravná tepny.

Ako sa pozeráte na možnú ochranu mýtnych domčekov?

- Na bratislavskom brehu zodpovedá mýtny domček, ako tak, pôvodnému vzhľadu. V Petržalke je v ňom reštaurácia, jeho vzhľad bol upravený, s možnosťou vonkajšieho sedenia na terase. Miesto i pohľad nie sú podľa mňa atraktívne, domček je obkolesený zhora hustou premávkou na moste a z dolnej strany plným parkoviskom.

Ktoré chyby a nedostatky na Starom moste považujete za najzávažnejšie?

- Ak opomenieme, že nespĺňa parametre pre bezpečnú plavbu, tak most sám o sebe je veľmi nebezpečný, pretože bol budovaný ako provizórium. Jeho oceľová konštrukcia je už zastaraná. Most je pomerne dynamicky zaťažovaný a namáhaný. V časoch, keď bol vyrobený, sa konštrukcie na únavu materiálu neposudzovali. Keďže v krátkom čase prichádza k zmenám napätia v prvkoch oceľovej konštrukcie, dochádza k zhoršovaniu pevnosti materiálu. Je už len otázkou času, keď most padne. Viem, že v čase, kedy sa začalo hovoriť o rekonštrukcii Starého mosta, tak som počul termín, že vydrží ešte trinásť rokov. Môže to byť viac i menej. Určite je Starý most takom stave, že v ňom nemôže byť ponechaný, v opačnom prípade by to bolo veľké riziko. Oceľové konštrukcie mostov padajú v priebehu niekoľkých minút a bez varovania.

Ktoré podmienky by mali splniť architekti pri tvorbe návrhov nového Starého mosta z hľadiska bezpečnosti plavby?

- Súčasný Starý most je z nášho pohľadu nevyhovujúci kvôli zlej výške i šírke plavebných polí, čiže vzdialenosťami pilierov. Pre obojsmernú plavbu je požiadavka 120 metrov, vo výnimočných prípadoch je to sto metrov. Hovoríme však o čistej šírke plavebnej dráhy, a nie o osovej vzdialenosti pilierov. To je rozdiel. Výška nad maximálnou plavebnou hladinou by mala byť desať metrov, potom môžu lode bezpečne preplávať.

Ako súvisí súčasný stav Starého mosta s bezpečnosťou v prípade povodňovej situácie?

- Teoreticky sú dve možnosti, ktoré by mohli počas hroziacej povodne nastať. Jednou z nich je pád konštrukcie mosta do rieky. Došlo by k vzdúvaniu vody. Ďalším nežiaducim momentom by bolo zakliesnenie sa utrhnutej lode z brehu medzi piliermi. Stalo sa už, že k nám nekoordinovane plávali utrhnuté lode z Rakúska a zastavili sme ich až tesne za PKO. Veľké osobné lode, ktoré kotvia v bratislavskom prístave, by mali byť v čase povodní odtiahnuté do chráneného prístavu. Ten je však pod Starým mostom, a keďže lode sú vysoké, žiadna z nich sa pri zvýšenej hladine nevie dostať popod most. Tento problém nastal v roku 2002, keď bola len päťdesiatročná voda a niekoľko plavidiel zostalo nad Starým mostom. Lode museli byť evakuované, pretože trčali vysoko nad brehom. Na každé plavidlo sme dávali prídavné oceľové laná, no vždy sa môže stať, že sa niektoré utrhne. Keďže dĺžka plavidiel je nad sto metrov a sú široké - musel by byť zázrak, aby sa po utrhnutí popod most niektorá z nich dostala. Najpravdepodobnejšie by bolo, žeby sa oprela o dva piliere mosta. Tým by zablokovala tretinu koryta Dunaja, čo by zdvihlo hladinu vody. Je to niečo podobné, ako keď vznikne ľadová bariéra. Tam potom stúpne voda a vyleje sa z koryta veľmi rýchlo, je to otázka desiatok minút. Žiadna vysoká ochranná línia nepomôže, pretože voda prekoná akúkoľvek výšku. Navyše koryto Dunaja v oblasti Starého mesta je veľmi úzke.

Ako je dnes Bratislava chránená pred povodňami?

- Ochranná línia v hlavnom meste bude dobudovaná koncom roka 2009, resp. začiatkom roku 2010. Ochrana by potom mala byť zabezpečená na tisícročnú vodu, čo je prietok 13 500 metrov kubických. Taká voda už tu bola v roku 1501, teda nejde o hypotetickú hodnotu. Základná línia na storočnú vodu existuje už dnes, ale nie je zaistená jej bezpečnosť - stopercentná garancia, že voda tú líniu nenaruší. Keď sme robili podrobný prieskum múrov do hĺbky trinásť až pätnásť metrov, zistili sme, že podložie i samotný betón sú vo veľmi zlom stave.

Zhováral sa Robert Lattacher
FOTO – Darina Ujházyová