Na diskusiu o PKO zástupca mesta neprišiel

Diskusii o zámere zbúrať Park kultúry a oddychu (PKO) na bratislavskom dunajskom nábreží a jeho budúcej tvári patril včerajší večer v A-4 nultý priestor na Námestí SNP.

Podľa Jany Gregorovej z Fakulty architektúry Slovenskej technickej univerzity je nábrežie od PKO po most Lafranconi určitým predstaviteľom modernistického urbanizmu. PKO je súčasťou tejto urbanistickej štruktúry. Správcom budovy je mesto Bratislava. Ako odznelo v diskusii, mesto predalo pozemky pod PKO v roku 2005.

"Pri prehodnocovaní pamiatkovej zóny v hlavnom meste bol veľký problém prijať zásahy modernistického urbanizmu v území," dodala Gregorová. Na podujatí sa zúčastnili ako hostia ochranárka Katarína Šimončičová, občiansky aktivista Matej Vagač, oficiálny zástupca mesta neprišiel. Šimončičová uviedla, že podnet vyhlásiť PKO za národnú kultúrnu pamiatku zaslal bratislavský Mestský výbor Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny koncom januára tohto roka Pamiatkovému úradu SR.

Pamiatkový úrad adresoval začiatkom februára mestu odporučenie, aby PKO zaradil medzi pamätihodnosti, konal na podnet občanov. Podobný list zaslal magistrátu pred dvomi rokmi.

Predsedníčka komisie kultúry mestského zastupiteľstva Helena Doktorovová koncom februára povedala, že komisia nerokovala o zaradení PKO medzi pamätihodnosti, pretože bolo známe stanovisko magistrátu. Hodnoty hodné ochrany ako vitrážové okná a iné plastiky budú uložené v mestskom múzeu a možno sa použijú pri inej výstavbe. Budova PKO nespĺňala kritériá na zaradenie do zoznamu pamiatok, pokračovala. Mestský ústav pre ochranu pamiatok Bratislava pripravuje zoznam pamätihodností Bratislavy.

Najcennejšími časťami PKO, bývalého pavilónu Dunajských veľtrhov, sú diela výtvarníkov Janka Alexyho a Tibora Bartfaya a ďalšie umelecko-výtvarné objekty. Samotnú stavbu realizovali v rokoch 1940 až 1948. V roku 1975 pristavili oceľové pavilóny. PKO je dejiskom Bratislavských jazzových dní, spoločenských a kultúrnych podujatí.

(tasr)