Legalita búrania klubu v Inchebe nie je zrejmá

Napriek tomu, že zástupcovia Incheby hovoria o legálnosti postupu v súvislosti s budovou Dámskeho tenisového klubu, nie je jednoznačné, že firma mala právo búrať.

Vyplýva to z informácií z Miestneho úradu v Petržalke. Na základe rozhodnutia starostu Milana Ftáčnika petržalský stavebný úrad vykonal v areáli štátny stavebný dohľad. Na mieste sa zistilo, že budova je odstránená a zostala z nej len časť suterénu. Na základe zisteného skutkového stavu začal miestny úrad pripravovať podklady na správne konanie.

Podľa samosprávy Incheba, aj keby ešte platilo stavebné povolenie z roku 2000, o ktorom informoval šéf marketingu Alexander Rozin mladší, nemala na základe tohto stavebného povolenia právo Dámsky tenisový klub zbúrať. A. Rozin sám totiž uvádza, že išlo o stavebné povolenie na rekonštrukciu.

Ak sa pri stavebných prácach zistilo, že technický stav objektu je veľmi zlý, až kritický, nemala Incheba právo budovu odstrániť bez povolenia. Spoločnosť mala prerušiť práce na rekonštrukcii objektu a následne si vyžiadať od petržalského stavebného úradu povolenie na odstránenie stavby. Súčasťou takejto žiadosti by však musela byť aj nová projektová dokumentácia zohľadňujúca aktuálny stav. A je veľmi pravdepodobné, že pri vybavovaní takejto dokumentácie by Incheba narazila na pamiatkarov, ktorí by možno budovu zbúrať nenechali.

Pamiatkari majú v tejto kauze zrejmý dlh. Svedčí o tom odpoveď ministra kultúry z roku 1999 Milana Kňažka A. Rozinovi, generálnemu riaditeľovi Incheby. V liste sa konštatuje, že objekt nie je zatiaľ zapísaný ako kultúrna pamiatka. Minister odporúča Inchebe, aby sa v starostlivosti o objekt spojila s regionálnym strediskom pamiatkovej ochrany v Bratislave a zároveň stredisku dáva list na vedomie. M. Kňažko tiež upozorňuje A. Rozina na to, že vlastník kultúrnej pamiatky je povinný zabezpečovať jej údržbu na vlastné náklady.

Námestník riaditeľa Incheby Jozef Kaliský list chápe ako prejavenie nezáujmu verejných inštitúcií o objekt a zdôrazňuje, že o budovu žiaden úrad, ale ani súkromník či občianske združenie záujem neprejavili. Naopak Incheba ho opäť dostala do katastra, hoci formálne už neexistoval. J. Kaliský tiež odmieta termín búranie. Ukazuje stavebné povolenie z roku 2000, kde sa ako jedna z etáp uvádza generálna oprava existujúceho objektu a ďalšie dostavby. „Nezbúrali sme to v zmysle stavebnom a ani inak sme neporušili zákon,“ hovorí námestník. Podľa jeho slov keď po viacročnej prestávke kvôli naliehavejším stavbám v iných častiach areálu začali pokračovať v oprave, rozhodli sa najprv rozobrať strechu. Ukázalo sa, že je celkom zničená a podobné nálezy ich čakali aj pri postupe dolu. Inchebácki stavbári majú odložené všetky tehly a všetky trámy z budovy. „Keby som to chcel zbúrať, bagre sú s tým hotové, kým by si ktokoľvek niečo všimol,“ argumentuje J. Kaliský. Uzatvára, že musia zistiť, v akom stave je suterén, a potom do troch týždňov vraj predloží Incheba stanovisko.

Miestny úrad však v súčasnosti nevie ani to, či bolo ešte platné stavebné povolenie, ktoré vydal štátny úrad pred zmenou zákona. Kancelária starostu zdôrazňuje, že išlo o povolenie na opravu a nie odstránenie stavby. Úrad si preto vyžiadal od mestského archívu dokumentáciu k spomínanému rozhodnutiu, aby bolo zrejmé, či a do akej miery bolo porušené. Ak sa preukáže že Incheba odstránila budovu neoprávnene, môže môže jej miestny úrad udeliť pokutu až do výšky dvoch miliónov korún.

Kultúrna škoda, ktorá zdevastovaním domčeka vznikla, sa však vyčísliť nedá.

Gustav Bartovic
FOTO - Oto Limpus