Na Poliankach budujú nový výbeh pre hospodárske týrané zvieratá
Zdroj: FB Sloboda zvierat
Zviera podľa nového zákona od septembra nebude vecou. A to neplatí len pre zvieratá, ktoré chováme doma pre potešenie, ale vzťahuje sa to aj na hospodárske zvieratá, ktorým sa v našej spoločnosti nedostáva takej pozornosti, akú by si zaslúžili. Práve pre tie bude určený nový výbeh na Poliankach.
Ako upozorňujú ochranári, hospodárske zvieratá tvoria obrovskú časť potravinárskeho priemyslu, častokrát si však ľudia túto dôležitú úlohu nevážia. Zvieratá sú chované v nevyhovujúcich a nehygienických podmienkach a nemajú dostatočný priestor či výbeh.
Sloboda zvierat sa rozhodla pomôcť týraným hospodárskym zvieratám a v súčasnosti pre nich buduje záchrannú stanicu v útulku na Poliankach, v Bratislave. Dočasné útočisko v nej nájdu týrané či zanedbávané hospodárske zvieratá ako kozy, prasatá či kurčatá.
Zdroj:
FB Sloboda zvierat
"Začali sme stavať extra výbeh pre hospodárske zvieratá, na podnet toho, že nás oslovila dobrovoľníčka s prosbou záchrany dvoch capkov, ktorí žijú v nevyhovujúcich podmienkach a pravdepodobne by skončili zle - podrezali by ich," informovala Bratislavské noviny Kristína Devínska zo Slobody zvierat.
Podľa jej slov ide primárne o záchranu zvierat z nevyhovujúcich podmienok, ale oficiálne to záchránná stanica nie je. Je to prechodná stanica, pre zvieratá v núdzi, ich dobrovoľnícka aktivita navyše. "Nebude to štandardne fungovať ako odchyt, tak ako je to pri psoch a mačkách. Z kapacitných dôvodov by sme to momentálne nezvádli. Je to náš pilotný projekt, a keď sa už dostanú k nám, tak naši ošetrovatelia a dobrovoľníci sa o ne dobre postarajú. Jediná oficiálna štátna stanica, ktorá prevádzkuje záchrannú stanicu pre hospodárske zvieratá, sa nachádza vo Veľkom Krtíši. Je to však málo. Chceli by sme apelovať na potrebu budovania takýchto staníc, vačších a oficiálnych nielen v Bratislave, ale na celom Slovensku," ďalej dodala.
Na Slovensku je stav hospodárskych zvierat žalostný, tieto zvieratá majú nárok na dôstojný život, pretože od nich prijímame prakticky všetko, od kože, srsti, mlieka, mäsa, vajec a zaslúžia si lepšie podmienky.
Ako upozorňuje Sloboda zvierat, hoci sa to nezdá, aj napríklad prasiatka sú veľmi inteligentné a zvedavé tvory. Chovné systémy im však často neposkytujú žiadne podnety a nedostáva sa im zaslúženej pozornosti. Z nudy a frustrácie si tak navzájom okusujú chvosty, ktoré sú pre zvieratá bolestivé. Pridanie slamy alebo sena vo forme podstielky a kusov koreňovej zeleniny umožní prasiatkam skúmať, rýpať a žuť a výrazne znižuje neželané správanie. Obohatiť chovné priestory takýmto manipulačným materiálom prikazuje chovateľom legislatíva, mnohí to však ignorujú a radšej zvieratá mrzačia. Aby si nehrýzli do chvostov, musia podstupovať skracovanie chvostov a zubov. Ide o bolestivú procedúru, ktorá sa vykonáva pri plnom vedomí a bez použitia analgetík.
Zdroj:
Sloboda zvierat
Problémom nie je len len samotný chov, ale aj preprava. Milióny zvierat trpia v preplnených kamiónoch a lodiach, kde sú transportované. Transport trvá aj niekoľko týždňov, počas ktorých sa im nedostane žiadnej veterinárnej starostlivosti.
"O tento stav sa nikto nestará, katastrofálny je spôsob výživy a ich preprava, a týmto spôsobom chceme upozoniť na potrebu lepšej starostlivosti o tieto zvieratá. Zväčša to ľudia berú tak, že aj tak skončia na bitúnku, ale tento názor v poriadku nie je," povedala na záver Kristína.
Prvými obyvateľmi výbehu budú dvaja zachránení capkovia. Záchranná stanica sa stane ich dočasným domovom, kým pre ne útulok nenájde plnohodnotný domov.