Námestie slobody stále pustne, mesto preto hľadá na jeho obnovu investora

Jedno z najväčších námestí v meste, Námestie slobody, dlhodobo pustne. Do jeho obnovy neinvestovala zrejme ani jedna z ponovembrových mestských samospráv a roky tam už nefunguje ani najväčšia mestská fontána - Družba.

Len jej oprava by podľa mestského podniku Paming mohla stáť vyše milióna eur, presne 1 124 000 eur. Na dne bazéna vyrastá burina. Fontána je suchá už približne päť rokov a vyschol zrejme aj tok peňazí, ktorý by ju znovu naštartoval.

Námestie slobody v súčasnosti využívajú najmä psičkári a peší, ktorí ním však často iba prechádzajú. Aj keď starých kovových lavičiek je dostatok, sú nepohodlné, dlažba na námestí je na mnohých miestach zničená, zdevastované alebo rozkradnuté sú aj obklady fontány. Mesto v minulosti evidovalo niekoľko snáh o zmenu Námestia slobody, uvažovalo sa napríklad o prenesení trhu zo Žilinskej, no tie sa časom väčšinou rozplynuli.

„Sme pripravení na diskusiu s investorom, ktorý by mal záujem toto miesto revitalizovať a upraviť," tvrdí magistrát a priznáva, že námestie potrebuje zásadnejšiu obnovu. Chce pritom, aby v budúcnosti bolo na námestí viac zelene ako betónu.

Na súčasnom námestí boli v stredoveku vinice. Vzniklo pravdepodobne v 17. storočí, keď tu postavili Letný arcibiskupský palác - dnes v ňom sídli vláda SR. Na námestí bol neskôr trávnik predelený stromoradím. Stromoradie sa volalo Kniežacie alebo Fürstenallee a Hercegfasor. Z Fürstenallee vznikol pojem firšnál. V 40. a 50. rokoch 20. storočia tu postavili Poštový palác a budovy Slovenskej technickej univerzity. Od roku 1980 je tu najväčšia fontána v meste. Za socializmu sa námestie volalo Gottwaldovo.