Všimli ste si? Slavín sa postupne rozpadá.

Zdroj: Miroslav Košírer

Slavín - pamätné tabule s menami padlých vojakov

Od víťazstva vojakov sovietskej armády nad armádou nacistického Nemecka v bojoch o Bratislavu uplynulo 4. apríla už 81 rokov. My sme sa viac-menej náhodne vybrali pozrieť na Slavín, teda na známy bratislavský pamätník sovietskych vojakov padlých počas druhej svetovej vojny, a zároveň sa išli pokochať nádhernou panorámou mesta. Čo sme si všaK všimli?

Areál bol ako vždy čistý, hrobové miesta padlých vojakov upratané. Následne sme prechádzali po celom areáli a zbadali sme niekoľko trhlín na oporných múroch, ktoré jasne dokazujú, že môže byť narušená statika nástupného areálu a mramorová dlažba je na viacerých miestach uvoľnená a niekde je dokonca prepadnutá, taktiež sa rozpadávajú prístupové schody do areálu. Z pravej strany areálu sa rozpadáva oporný múr aj schody.

Ak by ste sa rozhodli ísť na Slavín po zadnom schodisku (východ), neodporúčame to, pretože celé schody sú šikmé a breh sa postupne zosúva a hrozí vám pád. Súčasný žalostný stav si vyžaduje kontrolu stavebného úradu a vypracovanie statických posudkov. Z bezpečnostných dôvodov by možno, po posúdení odborníkmi, mali byť uzavreté časti alebo celý areál.

Zdroj: Miroslav Košírer

Slavín - rozpadávajúce sa schody a múr v sektore 4 a 6

Rekonštrukcia je zrejme finančne náročná pre správcu, ale v tejto mimoriadnej situácii by sa na záchranu kultúrnej pamiatky mal finančne podieľať aj štát. Veríme, že kompetentné inštitúcie začnú konečne konať skôr, než sa kultúrna pamiatka Slavín zrúti návštevníkom na hlavu.

Zdroj: Miroslav Košírer

Slavín - pod pamätníkom v sektore 4 sa rozpadajú schody aj oporny múr

Zrnko múdrosti

Slavín je bratislavský pamätník sovietskych vojakov padlých počas druhej svetovej vojny na území západného Slovenska. Pamätník bol postavený v rokoch 1957 – 1960 a slávnostne ho odhalili pri príležitosti 15. výročia oslobodenia mesta Sovietskou armádou 4. apríla 1960. Autorom výtvarného riešenia pamätníka je slovenský sochár a architekt Ján Svetlík. V roku 1962 bol Slavín vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. V šiestich masových a v 317 individuálnych hroboch je tu pochovaných 6 845 vojakov Červenej armády, ktorí padli pri dobýjaní mesta počas bojov druhej svetovej vojny v apríli 1945.

Zdroj: Miroslav Košírer

Slavín - za pamätníkom zo zadnej strany sú schody šikmé a breh sa postupne zosúva

Alexander Trizuljak je autor sochy sovietskeho vojaka na vrchole pamätníka. Slavín je jednou z turistických atrakcií Bratislavy. Je vyhľadávaným miestom najmä pre svoju polohu, z jeho terás je prekrásny výhľad na celú Bratislavu. Z troch kôl súťaže na bratislavský Slavín vyšiel víťazne návrh Jána Svetlíka (v spolupráci s kolektívom výtvarníkov Tibor Bártfay, Jozef Kostka, Rudolf Pribiš, Ján Kulich, Ladislav Snopek, Alexander Trizuljak, Juraj Kren a Dezider Castiglione).

Koncepcia rešpektuje už vtedy existujúce hroby padlých vojakov

Nástup k areálu s dominantou pamätníka tvorí monumentálne schodisko, pričom základná kompozičná os je vygradovaná cez komplex priestorov, z ktorých každý je obohatený o sochársku výzdobu. Sochárske dotvorenie prostredia umocňuje vnemový účinok až po samotný obelisk pamätníka. Vedľajšia kompozičná os je orientovaná na otvorený panoramatický pohľad na Bratislavu.

Zdroj: Miroslav Košírer

Slavín - informačná tabuľa

​Centrálnu časť pamätníka tvorí obradná miestnosť, ktorej súčasťou je aj 39,5 metrov vysoký monument v tvare obelisku. Na jeho vrchole sa nachádza sedemmetrová socha sovietskeho vojaka vztyčujúceho vlajku od slovenského sochára Alexandra Trizuljaka. Vstupné kazetové dvere do obradnej siene vykladanej mramorom z vonkajšej strany zdobí bronzový reliéfny súbor R. Pribiša pripomínajúci vojnové útrapy druhej svetovej vojny. Na stenách obradnej miestnosti sú v mramore uvedené mená slovenských miest a dátum ich oslobodenia Červenou armádou.

Miroslav Košírer

Problému sa budeme venovať a oslovíme aj zodpovedné inštitúcie.