Nejde to po zlom, skúsme to po dobrom

V poslednom čase sa každý deň objavujú články o ničení pamiatok, o zlých investoroch, o nespokojnosti občanov. V diskusiách sa pohoršujeme nad kompetentnými, nepáči sa celková dopravná situácia, ako funguje MHD, nedostatok obchodov.

Vieme vlastne, čo chceme a čo sa za našimi želaniami skrýva, alebo iba jednoducho kritizujeme, pretože od klávesnice to ide ľahko? Mnohí asi nepostrehli, že oproti iným mestám s podobným počtom obyvateľov je Bratislava veľmi rozľahlá. Ak sa nebude zahusťovať, nebudú peniaze na rozvoj, jedine, ak by sa zvyšovali dane. To, samozrejme, nikto neurobí, pretože by to znamenalo jeho politický koniec.

Iste nie je dobré stavať bezhlavo a búrať všetky pamiatky v zaujme rozvoja. Nepleťme si však prehnaný konzervativizmus, alebo nostalgiu s ozajstnou pamiatkovou hodnotou. Úprimne si myslím, že veľká časť pamiatok na Slovensku, s výnimkou chránených UNESCO, má vo svetovom meradle dosť nízku hodnotu.

Chcelo by to odborne zmapovať všetky mestské pamiatky a určiť, ktoré sa môžu búrať v zaujme rozvoja, ktoré sa môžu čiastočne prestavať a ktoré sú nedotknuteľné.

Čo má skutočnú architektonickú hodnotu aj v celosvetovom meradle, sú napríklad bratislavské stavby z medzivojnového obdobia. Žiaľ, väčšinou ide o súkromné vily a menšie stavby, ktoré pri žiadnej prestavbe či búraní nemajú šancu vyvolať efekt bučiaceho stáda medzi občanmi.

Vo verejných diskusiách som dlho nepočul nikoho vyjadriť sa spôsobom: „Áno, investor môže postaviť novú stavbu, musí však k nej zadarmo pripojiť garáže s 50 parkovacími miestami pre obyvateľov pôvodných bytov sídliska." Prípadne: „Áno, so stavbou súhlasíme, ale investor sa musí zaviazať, že rozšíri komunikáciu, alebo na to prispeje 10 miliónmi."

Podobne by som navrhoval postupovať aj v prípade chránenia niektorých „akožepamiatok", ktoré síce možno nemajú reálnu hodnotu, ale páčia sa nám z rôznych dôvodov. Namiesto toho, aby sme zrazu rok od predaja požadovali úplné zastavenie jeho činnosti, postačilo by dohodnúť sa.

Ako malým nám vravievali, že keď to nejde po dobrom, pôjde to po zlom. Dnes sa čudujeme, že to po zlom nejde vôbec. A skúšali sme to už po dobrom?

Karol H., Bratislava
LIST ČITATEĽA