Mesto vraj nemá vlastnú víziu rozvoja

Na tému architektonická vízia Bratislavy diskutovali minulý týždeň v hoteli Art Hotel William architekti, urbanisti, akademici, ale aj zástupcovia stavebných a developerských firiem.

Niektorí z nich sa zhodli na tom, že hlavné mesto Slovenska nemá víziu o tom, akým chce byť vlastne mestom. Urbanistický sociológ Ľubomír Falťan (Sociologický ústav SAV) napríklad povedal, že pri tejto téme je potrebné hovoriť o vízii spoločenstva Bratislavy. Malo by sa vychádzať zo sociálnych, ekonomických, krajinno-ekologických, politických faktorov, ale i kultúrneho fenoménu mesta. Spýtal sa, čím sa chce hlavné mesto pri svojom rozvoji odlišovať a na čom chce stavať, aby obstálo v konkurencii iných miest - napríklad s Budapešťou, Brnom, Viedňou atď.

Vízia je podľa neho potrebná na to, aby sa nepresadzovali len krátkodobé záujmy rôznych skupín v závislosti od toho, aké sú silné. Určitý chaos v smerovaní mesta sa dá podľa neho dokumentovať - a nielen na tom, že mesto nevie viac ako 30 rokov riešiť a vyriešiť problematiku dopravy. Ľ. Falťan opäť položil otázku, na akých hodnotách a symboloch sa vlastne formuje život hlavného mesta.

Hlavný architekt Bratislavy Štefan Šlachta k výstavbe budov uviedol, že už od čias socializmu badať nekoordinovanú výstavbu vežiakov, ktoré vyrástli napríklad aj v podobe budovy STV, či známej „Kukurice“ a sú roztrúsené po celom meste. Pripomenul, že v súčasnom období sa podarilo pred vysokými vežiakmi ochrániť aspoň vnútornú časť mesta, v ktorej dnes stojí len hotel Kyjev, budova Stavebnej fakulty STU a medzi novšími ide o stavbu Národnej banky Slovenska. Výhoda Bratislavy v konkurencii s inými mestami spočíva podľa neho v ľudskej mierke, ktorú ľudia obdivujú. Dokumentoval to na príklade skúsenosti s turistom z amerického mesta Houston, ktorý si vraj Bratislavu zamiloval preto, „lebo tu vybaví všetko pešo a stretne každého...“.

Š. Šlachta uviedol, že urbanistický obraz mesta by v budúcnosti mohlo zásadným spôsobom zmeniť presťahovanie bratislavského letiska. V rámci Schengenu je to podľa neho len otázkou blízkej budúcnosti, keď sa vybuduje spoločný airport pre veľké mestá v okolí Bratislavy (Viedeň, Budapešť, Győr a pod.). Druhou, odvážnejšou víziou je podľa neho vysťahovanie Slovnaftu. Touto myšlienkou sa bude treba zaoberať z hľadiska ekológie a rezervoáru pitnej vody.

Architekt Vladimír Hrdý z magistrátu upriamil pozornosť na predstavy o dobudovaní prihraničného priestoru v juhozápadnej časti mesta. Starostovia rakúskych obcí majú však podľa neho obavy z ďalšieho rozrastania sa Petržalky. Malo by ísť len o málopodlažnú výstavbu s kontaktom s vodnou hladinou. Dodal, že predstava o tom, čo všetko by v pohraničnom území mohlo byť, ešte nie je doriešená a do rokovania vstupujú aj partneri z Maďarska.

Podujatie organizoval internetový portál Stavebné fórum.sk

(rob)