Novostavbám sme obetovali kus histórie

28.5.2008
0
Páčil sa vám článok?

Čeliť rastúcej likvidácii technických pamiatok v hlavnom meste v dôsledku bezohľadnosti developerov chcú spoločne členovia bratislavských občianskych združení i štátnych orgánov. Potvrdil to predseda Klubu ochrany technických pamiatok Marián PAULÍNI.

- Už vyše 30 rokov existuje medzinárodná organizácia a charta na ochranu industriálneho dedičstva, ale na Slovensku sa intenzívnejšie začal industriál spomínať až vlani v spojitosti s masívnym búraním, keď začali veľmi rýchlo miznúť celé komplexy (Danubius Elektrik, Kablo, mlyn Jedľa...).

Prečo boli toľké roky zanedbávané, hoci už v minulom režime sa na obnove niektorých - napríklad železničiek - intenzívne pracovalo?

- Industriálne objekty donedávna predstavovali iba objekty na výrobu, kde sa majiteľ bránil voči zápisu medzi pamiatky. Po útlme či zániku výroby v relatívnom pokoji nikomu nenapadlo zápis iniciovať a pozemky sa začali predávať bez toho, aby existovali územné plány zón s predstavou ich komplexného riešenia.

Máte zmapované škody, ktoré narobili na industriálnej architektúre developeri v Bratislave?

- Najväčšie škody sa urobili „kobercovým“ búraním v areáli Kablovky a v areáli Danubius Elektrik, ktoré nemali len estetické a architektonické hodnoty, ale boli svedectvom nášho intelektu a rozvoja, míľnikom histórie Bratislavy. Najhoršie bolo, že sa to všetko udialo bez koncepcie, ale v prípade Kablovky aj protiprávne.

Poznáte účinné spôsoby, ako ochrániť a pre budúcnosť zachrániť to najdôležitejšie z toho, čo zostalo?

- Potrebná je zmena myslenia ľudí, ale to je dlhodobý proces. Zatiaľ stojí ochrana na zápisoch do štátneho pamiatkového fondu, ale zapísať nemožno všetko. Viem si predstaviť konkrétne kroky, ktoré by mohli viesť k záchrane technických pamiatok, a to v spoločnej stratégii mesta a ministerstva kultúry. Predovšetkým by sa však mal zastaviť predaj pozemkov bez toho, aby bol vypracovaný územný plán zóny.

Zhováral sa Gustav Bartovic
NAŠ ROZHOVOR

Páčil sa vám článok?