O Vydrici hovorili aj mestskí poslanci

Mestskí poslanci na zastupiteľstve 22. novembra diskutovali aj o plánovanej výstavbe v Podhradí na mieste bývalej Vydrice. Niektorí z nich vyjadrili rozčarovanie nad projektmi, ktoré priniesla súťaž o dostavbu tohto územia.

Pomerne dlhú diskusiu na túto tému začal poslanec Ján Budaj (DÚS), ktorý pripomenul tragické rozhodnutie bývalého režimu zrúcať bratislavské Podhradie. V mnohých prípadoch išlo podľa neho o historicky cenné budovy, postavené v gotickom štýle. Primátor by sa mal v diskusii s odborníkmi zasadiť o to, aby návrhy boli architektonicky kvalitné a aby rešpektovali skutočnosť, že tam zostala historická zástavba v podobe kúrie, kostolíka, nad ktorými sa týči hrad. „Vytvorenie naozaj sklenených artefaktov, ktoré sa hodia na moderné sídlisko, znehodnotí túto časť mesta, ktorá nadväzuje na Zámockú ulicu a ktorá ešte umožňuje kontakt s historickým jadrom,“ uviedol Ján Budaj.

Primátor Andrej Ďurkovský (KDH) povedal, že tento problém ho takisto trápi. Pripomenul, že mestské zastupiteľstvo počas minulého volebného obdobia prijalo územný plán zóny pre dané územie. Ďalej sa uskutočnila anonymná verejná súťaž na architektonické riešenie, z ktorej vzišli návrhy po posúdení odbornou komisiou. Spýtal sa do pléna, či ako primátor má povedať, že to nechceme. „Ak by som to povedal, tak jednoznačne by som potlačil akékoľvek demokratické a iné rozhodovanie v súťažiach,“ uviedol primátor. Jediné riešenie vidí v dohode s investormi o inom postupe.

Starosta Starého mesta Andrej Petrek (SDKÚ-DS) okrem iného uviedol, že pripomienky a námety mali zaznieť pri rozhodovaní o prijímaní územného plánu zóny. Podľa neho sa premeškalo obdobie po roku 1990, keď mohlo dôjsť k obnove zaniknutého Podhradia reanimáciou zaniknutej architektúry. Ďalšou vážnou chybou podľa neho bolo, že za čias primátora Jozefa Moravčíka sa pozemky predali bez toho, aby sa vopred stanovila regulácia územia. Po nástupe primátora Andreja Ďurkovského sa developerské procesy pozastavili dovtedy, kým nebol schválený územný plán zóny, pripomenul A. Petrek. Ide podľa neho o dokument, ktorý mohol a mal predpísať výšku zástavby, jednotlivé objemy a trasovanie ulíc. Mohol ísť aj do takých detailov, že by predpísal napríklad zakončenie objektov, šikmé strechy, či spôsob perforácie uličných fasád. „Ak sa to nedostane do územného plánu zóny, tak to nie je nárokovateľné,“ uviedol starosta. Myslí si, že dnes nie je možné donútiť investora, aby tam postavil niečo iné, ako to, čo mu vyjde napríklad z architektonickej súťaže. „Toto je výsledok architektonickej súťaže, ktorá je v súlade s reguláciou. A pokiaľ je v súlade, tak nič nezabráni investorovi a nič mu nesmie brániť, aby to zrealizoval.“ Pokiaľ by sa podarilo presvedčiť investora aby riešil zástavbu inou architektúrou, rešpektoval by to.

Poslankyňa Marta Černá (NF) sa spýtala, či je demokratické, ak o niečom v súťaži rozhodne hŕstka ľudí. „Proti tomu je komplet celá stará Bratislava.“ Spýtala sa, prečo nie je možné ísť príkladom maďarského Györu, kde je celé centrum mesta postavené ako moderná replika starých budov. „Ak by sa postavila verejná mienka proti, neviem, či by si investor trúfol vôbec takto uvažovať, „dodala M. Černá.

Andrej Ďurkovský povedal, že ak by primátor s námestníkom nevydali investorovi súhlasné stanovisko, tak by vyvolali precedens. „A už nikomu nemôžeme v tomto meste povedať, že robte súťaže, hľadajte najlepšie riešenie, lebo v konečnom dôsledku je to na rozhodnutí jedného človeka. A s tým ja mám problém, z hľadiska exekutívnej moci.“ Investor by sa podľa neho v prípade negatívneho rozhodnutia mohol dožadovať nápravy na odvolacích orgánoch.

Poslanec Peter Beňuška (NEKA) pripomenul, že objemy zástavby boli verejne prerokovávané pri posudzovaní územného plánu zóny Podhradie a zadanie pre územný plán odsúhlasilo mestské zastupiteľstvo. „Dnes ich spochybňovať a vracať sa naspäť nepovažujem za seriózne.“

Poslanec Štefan Holčík (NF) uviedol, že výstava neprináša projekty jednotlivých objektov. „Myslím si, že ľudia by si mali uvedomiť, že ide o štúdiu zástavby celého areálu a jednotlivé objekty nebudú vyzerať doslova na tisíc percent tak, ako vyzerajú na tej výstave.“

Podľa Jána Budaja výstava prináša v súťaži porazených, pretože nie sú tam prvé ceny. „Samotná komisia odkazuje, že bola vo veľkých rozpakoch. Nie sú tam víťazi architektonickej súťaže, ale zväčša tretie ceny,“ uviedol J. Budaj. Podľa neho sa do súťaže zapojilo veľmi málo slovenských architektov. Dôvodom sú úzke podmienky, prísne stanovené objemy „a požiadavka investora vyžmýkať z prostredia metre štvorcové taká okatá, že na architektovi boli už len fasády.“ Ocenil, že mesto neumožnilo „developerskú výtržnosť“, pretože podľa neho tu boli predstavy o viacpodlažných budovách, lanovke či malom Bajkonure.

Primátor A. Ďurkovský povedal, že celá jedna časť Vydrice bola rozdelená na bloky a podľa blokov sa súťažilo. Niekde bola udelená len druhá, resp. tretia cena, niekde aj prvé ceny. Komisia podľa neho mohla neudeliť žiadnu cenu, ale neurobila to. Nejakí súťažiaci boli podľa primátora vybraní.

Poslankyňa Helena Doktorová (SDKÚ-DS) podotkla, že investor chce, aby nová Vydrica vyzerala reprezentatívne a pekne. Nemyslí si, že sa tam postavia moderné sklenené „krabice.“ Podľa nej záleží na tom, ako budú vyzerať detaily, fasády, strechy a podobne. Podľa nej sa Bratislavčania môžu tešiť na to, ako to tam bude vyzerať o päť, či desať rokov.

(rob)