Obce chcú zmeny výstavby diaľnice D4

Na zámer vybudovať trasu diaľnice D4 s tunelom v okolí záhorských obcí Stupava, Marianka, Záhorská Bystrica a Borinka reagujú zastupiteľstvá týchto obcí v spoločnom stanovisku.

So zapustením tunela do pohoria Malých Karpát sa podľa predbežných variantov ráta nad Stupavou, Mariankou a Záhorskou Bystricou. Podľa samospráv štyroch obcí je táto oblasť jednou z najzachovalejších z hľadiska životného prostredia a prírody v okolí Bratislavy. Výstavba diaľnice zhorší vzhľad obcí a okolia.

Vo variantoch, kde diaľnica D4 prechádza Borinkou, je vedená na 6-metrovom násype širokým 24 metrov vo vzdialenosti len 100 – 150 metrov od obývaných miest.  Samosprávy obcí, mesta a mestskej časti pracujú v súčasnosti na projekte Zelené pľúca Bratislavy - oddychovej zóny pre turistov z Bratislavy, ale aj z Rakúska s využitím prírodného potenciálu krajiny. Projekt chce čerpať peniaze z fondov Európskej únie, no technické riešenia budovania diaľnice D4 jeho realizovanie ohrozia.

V oblasti sa nachádzajú CHKO Malé Karpaty, Prírodné rezervácie Pod Pajštúnom a Strmina, ale aj lokality európskej sústavy chránených území Natura 2000 - Chránené vtáčie územie Malé Karpaty a Územie európskeho významu Homolské Karpaty.

Zástupcovia samosprávy chápu potrebu dopravného odbremenenia Bratislavy od tranzitnej dopravy a diaľničného prepojenia. Je to však potrebné robiť v súlade so schválenými dokumentmi priestorového rozvoja Bratislavského samosprávneho kraja. Preto žiadajú, aby bol projekt doplnený o alternatívu tunela Lamač-Rača, ktorá umožní napojenie na diaľnicu Bratislava - Trnava. Ďalej žiadajú vypustenie variantu, ktorým sa diaľnica vedie cez územie Borinky. Dopravné využitie tunela bližšie k Bratislave je podľa obcí výrazne vyššie. Alternatíva tunela Lamač – Rača by bola vhodná aj na obslúženie dopravy z Devínskej Novej Vsi, Dúbravky a z Lamača a autá by nemuseli jazdiť stredom mesta. Zástupcovia konštatujú, že dopravné zaťaženie diaľnice D2 do Českej republiky je po rozdelení Česko-Slovenska nízke a zo strany Rakúska cez Marchegg nie je jasné. Investor by mal preto porovnať štúdie intenzity a využiteľnosti navrhovaných trás.

V prípade akceptácie návrhov samospráv dotknutých obcí by boli dosahy na životné prostredie minimálne. Nedošlo by k zásahu do chránených území. Minimalizoval by sa aj vplyv na významnú botanickú lokalitu Vrchná hora so vzácnymi a ohrozenými druhmi voľne žijúcich rastlín v blízkosti plánovaného osadenia začiatku tunela pri Marianke.

Samosprávy žiadajú k projektu aj verejnú diskusiu s predstaviteľmi samospráv na obidvoch stranách Karpát (Rača, Vajnory, Svätý Jur) a s predstaviteľmi podunajských obcí, pretože ide o záležitosť celého Bratislavského samosprávneho kraja a Bratislavy.