Držím sa svojej línie, ale nevyhýbam sa dohode

Aj v tomto vydaní pokračujeme v sérii rozhovorov so starostami jednotlivých bratislavských mestských častí. Tentoraz sme sa pozhovárali so starostom Ružinova Slavomírom DROZDOM (SMER-SD).

Každý starosta potrebuje na to, aby mohol uskutočňovať svoj program, aj podporu zastupiteľstva. Vaše rozpory so zastupiteľstvom, najmä s poslancami  za SDKÚ-DS a KDH, ktorí v ňom majú výraznú väčšinu, naznačujú, že spolupráca v rámci ružinovskej samosprávy nebude jednoduchá...

- Keď bol starostom Ružinova Pavol Kubovič, zo 40 poslancov mal 39 zo svojej koalície a práca miestneho zastupiteľstva sa niesla v duchu primeranom tejto skutočnosti. Súčasní poslanci, z ktorých viacerí tu boli aj v predchádzajúcom volebnom období, si budú musieť zvyknúť, že nastupuje iný štýl práce. Myslím si však, že po čase prídeme na to, že proste musíme spolupracovať, inak to nepôjde.

Dobrý príklad, že spolupráca je možná, poskytuje Petržalka, kde ľavicový starosta Milan Ftáčnik dokázal nájsť spoločnú reč so zastupiteľstvom, v ktorom má výraznú prevahu pravica...

-  Pán Ftáčnik v rozhovore vo vašich novinách správne povedal, že nech poslanci iniciujú zmenu zákona o hlavnom meste tak, aby si mohli veľké mestské časti zvoliť dvoch zástupcov starostu. Ja chcem dodržiavať zákon, a keď v ňom bude vykonaná zmena, ktorá umožní, aby mal starosta dvoch zástupcov, nebudem sa tomu brániť. Druhá vec je, s akými menami sa stotožním. Doteraz otázka znela tak, že buď bude vicestarostom pán Valentín Mikuš (SDKÚ-DS, pozn. red.), alebo tu budú takéto problémy. Rozhovory s ním sa niesli stále v tomto duchu - buď budem vicestarostom, alebo bude zmena rokovacieho poriadku, zmena organizačnej štruktúry... Skrátka - deštrukcia. Keby som pristúpil na takéto požiadavky, kto mi zaručí, že to nebude pokračovať?

Zástupca starostu je z radov poslancov, reprezentuje ich, a keď sa väčšina poslancov zhodne na konkrétnej osobe, nemal by starosta ich názor rešpektovať?

- Ja sa s ich názorom najprv musím stotožniť, pretože zástupca zastupuje starostu v jeho neprítomnosti, mal by byť teda takpovediac na rovnakej vlnovej dĺžke ako on. Nechcem povedať, že by starosta a jeho zástupca mali byť kamaráti, ale mali by vedieť spolupracovať. Mali by reprezentovať určitý spoločný štýl politiky. Pán Mikuš bol v predchádzajúcom volebnom období zástupcom pána Kuboviča, ktorý prehral voľby, a myslím si, že keď prehral voľby pán Kubovič, prehral ich spolu s ním aj pán Mikuš. Ako vieme, pán Kubovič bol väčšinou v parlamente a pán Mikuš ho tu zastupoval. Práve na neho narážali občania, ktorí prichádzali na miestny úrad ako stránky.

Nepramení napätie v ružinovskej samospráve aj z vašej politickej neskúsenosti? Predsa len, do politiky ste vstúpili v podstate hneď na pozíciu starostu... Milan Ftáčnik, váš stranícky kolega, mal v Petržalke možno ešte horšiu pozíciu a napriek tomu nemal problém akceptovať, že poslanci si zvolia dvoch zástupcov starostu...

- Myslím si, že to nie je záležitosťou politickej skúsenosti či neskúsenosti. Ja si chcem držať svoju líniu. Keď človek príde do samosprávy z úplne iného prostredia a nie je zaťažený osobnými väzbami a vzťahmi, napríklad s členmi zastupiteľstva, má to svoje výhody, ale aj nevýhody. Nehovorím o politickej skúsenosti, ale o tom, že nie som zaťažený vzťahmi z minulosti a riešim situácie tak, ako mi hovorí srdce a rozum. Aj v súvislosti s tým, že keď je raz v zákone uvedené, že má byť jeden zástupca starostu, tak by jednoducho mal byť jeden. Aj okresný prokurátor ma upozornil, že v tomto duchu sa niesli aj súdne rozhodnutia v súvislosti s mestom Poprad - a ja to akceptujem. Iste, možno by bola lepšia dohoda, kompromisy - ale čo by na to povedali moji voliči, ktorým som niečo pred voľbami sľúbil?

Voliči však možno vnímajú negatívne skutočnosť, že obe strany - starosta i poslanci - sa namiesto toho, aby sa dohodli a pustili sa do práce, handrkujú...

- Na prvom pracovnom zastupiteľstve som navrhol ako zástupcu starostu pána Dušana Pekára (KDH, pozn. red.), ktorého poslanci sami nominovali - a oni si ani neprevzali hlasovacie lístky. Chcel som kreovať miestnu radu, komisie - nedali mi žiadne mená. Mal som pripravené mená, ktoré mi poskytol klub SMER-SD, mal som pripravené do komisií mená občanov, akceptoval som návrh na zástupcu starostu... Len preto, že som sa nestotožnil s jedným menom zástupcu (Valentín Mikuš), nevidím dôvod, aby práca stála... A práca nestojí, úrad funguje, vybavuje stránky...

Napriek tomu, že sa chcete držať svojej línie, zastupiteľstvo išlo okľukou a zvolilo dvoch uvoľnených poslancov, čo je akási náhrada za zástupcu starostu... Nevnímate to ako vašu porážku?

- Nie, nepovažujem. Považujem to naopak za svoje morálne víťazstvo, pretože som sa nedal dotlačiť k tomu, aby som akceptoval pána Mikuša. Aj napriek tomu, že poslanci mi znížili plat takmer na minimum (61-tisíc), potom ho zasa trocha zvýšili (na 65-tisíc), napriek tomu, že budem musieť sám sobášiť, si držím svoju líniu. Keď zvolili uvoľnených poslancov, rešpektujem to. Nech tí, ktorí boli zvolení, preukážu svoju odbornosť v oblastiach, ktoré im boli zverené.

Neznamená tento stav, že v Ružinove nastalo isté dvojvládie - na jednej strane vy, na druhej zastupiteľstvom delegovaní uvoľnení poslanci?

- To nebude dvojvládie, lebo oni budú iba zbierať povedzme, podnety od občanov, ale rozhodovacia právomoc bude stále na mne. Môžu vypracovávať pre zastupiteľstvo podnety týkajúce sa územného plánu, životného prostredia, koordinovať a vykonávať dohľad nad činnosťou príslušných odborov miestneho úradu, zúčastňovať sa na rokovaniach... Samozrejme, je tu tiež otázka, či je adekvátne, keď niekto berie plat 45-tisíc mesačne a pritom možno raz za pol roka vypracuje nejakú správu. Vynásobte si tú sumu dvanástimi - to je viac ako pol milióna ročne...

Pred voľbami ste zdôrazňovali, že ste proti nadmernému zahusťovaniu zástavby a za zachovanie zelene...

- Nie som a priori proti výstavbe, ale proti jej zahusťovaniu, ktorá neprináša úžitok. Treba zohľadniť aj otázky dopravy - jedna vec je postaviť vysoký dom, a druhá vec je zohľadniť, čo sa stane, keď sa každý deň ráno z neho vyhrnie naraz množstvo ľudí. Sídliská v Ružinove (Štrkovec, Trávniky, Ostredky, Pošeň) sú situované medzi dvoma veľkými križujúcimi sa komunikáciami - Tomášikovou a Ružinovskou, a v ich vnútri sú úzke, prevažne jednosmerné ulice. Keď sa má postaviť nejaká  väčšia stavba, treba jednoznačne zohľadniť názor odborníkov na dopravu.

Kde konkrétne v Ružinove by sa podľa vás malo stavať a kde nie?

- Stavať by sa mohlo v bývalých priemyselných zónach, ktoré už nespĺňajú svoj účel, v lokalitách v okolí Prístavnej ulice, na Jégého ulici v areáli bývalej cvernovky a podobne. Na druhej strane by som nebol rád, keby sa zastavovali napríklad voľné zelené plochy a blízkosti križovatky Ružinovskej a Tomášikovej ulice.

Ak je však pozemok už v súkromných rukách a územný plán počíta s tým, že na ňom má byť občianska vybavenosť, samospráva nemá páky na to, aby tomu zabránila...

- Samozrejme, ak je všetko v súlade so stavebným zákonom, samospráve neostáva nič iné, aby výstavbu odobrila. Čomu však samospráva môže zabrániť, sú prípady, keď sa stavia nad rámec toho, čo bolo pôvodne schválené. V minulosti sa v Ružinove často používal inštitút zmeny stavby pred dokončením, teda prípady, keď sa dodatočne povolila výstavba vo väčšom rozsahu, ako bola povolená pôvodne. To viedlo k porušeniu svetlotechnických a iných predpisov. Takéto praktiky v budúcnosti nemienime tolerovať.

Máte nejaké konkrétne predstavy, ako riešiť problémy s parkovaním?

- Budem presadzovať, aby každá nová stavba mala svoje podzemné parkovacie garáže, prípadne aby sa stavali garážové domy. Myslím si, že by ich mali stavať, resp. ich výstavbu financovať súkromní investori.

Čo podľa vášho názoru chýba v infraštruktúre Ružinova?

- V Ružinove chýba napríklad plaváreň. Nemusela by mať ani 50-metrový bazén ako plaváreň na Pasienkoch, stačil by aj 25-metrový. Zatiaľ je to len idea, pretože máme rozostavanú tréningovú hokejovú halu vedľa Štadióna V. Dzurillu, ktorú potrebujeme dokončiť. Viem si predstaviť, že by plaváreň mohla stáť vedľa nej. V Ružinove chýbajú aj ďalšie športoviská, dnešné deti nemajú kam chodiť, len tak na ulicu ich nemožno púšťať...

Zhováral sa Juraj Handzo

FOTO - Slavo Polanský