Zdroj: TASR
Nová príspevková organizácia má byť nástrojom pre reálnu zmenu Bratislavy na mesto, ktoré dokáže úrovňou života konkurovať najvyspelejším európskym metropolám. Pôjde o pracovisko v oblasti urbanizmu, architektúry, dát, rozvoja, tvorby a správy mesta. Prvé aktivity má inštitút začať vykonávať od apríla.
Schválili to vo štvrtok mestskí poslanci. K tomuto bodu hlasovalo 38 poslancov za, iba starostka Karlovej Vsi Dana Čahojová hlasovala proti a poslanec za rovnakú mestskú čast Branislav Záhradník sa hlasovania zdržal.
"Spustenie prvých aktivít MIB je plánované od 1. apríla, pričom v prvej fáze sem prejde približne 30 zamestnancov magistrátu a plánujeme tiež 20 nových pracovných miest, predovšetkým na pozície expertov, ktoré dnes v organizačnej štruktúre absentujú. Náklady na vznik MIB budú predložené v návrhu rozpočtu mesta na rok 2019. Indikatívny dopad na rozpočet je cca 560-tisíc eur na mzdové náklady a technické vybavenie," informoval hovorca magistrátu Peter Bubla.
Bratislava a jej metropolitné územie sa podľa mesta rozvíja vo viacerých oblastiach mimoriadnym tempom, v iných však naopak zásadne zaostáva. "Aby bola zmena reálna, je potrebné vytvoriť nástroj, ktorý bude jej hnacou silou. V rámci existujúceho poznania a medzinárodnej skúsenosti je vhodným nástrojom vytvorenie inštitúcie, ktorá bude nositeľom nového pohľadu na mesto a jeho fungovanie," vysvetľuje v predloženom materiáli samospráva.
Zdroj:
Magistrát
Vytvorenie Metropolitného inštitútu Bratislavy má byť nástrojom pre reálnu zmenu Bratislavy na mesto, ktoré dokáže úrovňou života konkurovať najvyspelejším metropolám. Model oddeleného inštitútu s takýmto zameraním je dlhoročnou zahraničnou praxou väčšiny európskych metropol ako Brusel, Paríž, Amsterdam, ale aj Praha, Brno či Karlovy Vary. Okrem strategického a územného plánovania sa má nová organizácia venovať aj dátovej politike mesta, tvorbe analýzy a verejných politík v kompetencii mesta, monitoringu, inováciám či vzdelávaniu verejnosti v oblasti rozvoja a fungovania hlavného mesta.
"Po vybudovaní organizácie sa zníži množstvo a rozsah odborných analýz objednávaných v súkromných poradenských spoločnostiach, čím sa zníži potreba vynakladania tohto druhu výdavkov do externého prostredia, ktoré neboli v minulom období zanedbateľné a boli predmetom kritiky. Súčasťou organizácie sú útvary zamerané na zber dát a informácií z územia relevantných pre analýzy a podklady," tvrdí magistrát. Hlavná architektka Bratislavy Ingrid Konrad má spolu s jej tímom pri plnení svojich úloh spolupracovať s metropolitným inštitútom, s čím aj súhlasí.
Inštitút má začať svoju činnosť 1. apríla. Predpokladá sa, že bude mať 50 zamestnancov. V prvej etape sa predpokladá nábor asi 30 zamestnancov, predovšetkým z radov zamestnancov magistrátu. V ďalšej fáze v tomto roku sa predpokladá prijatie 20 nových zamestnancov, predovšetkým na pozície expertov. Mesto deklaruje, že štatutár inštitútu bude vybraný transparentne. V aktuálnom roku sa chce Metropolitný inštitút Bratislava zamerať napríklad na prípravu podmienok pre architektonické súťaže pre Námestie SNP a Kamenné námestie, ako aj pre kúpele Grössling, Komenského námestie, ako aj viaceré lokality na budovanie náhradných a nájomných bytov.
Niektorí mestskí poslanci uviedli, že zámer nie je zlý, nepáči sa im však jeho predložená forma. Mestská poslankyňa a starostka bratislavskej Karlovej Vsi Dana Čahojová povedala, že nebol dostatočný čas a ani priestor prekonzultovať tento materiál. Vedenie mesta vyzvala, aby sa neponáhľalo so zriadením tohto inštitútu. V materiáli sú podľa nej nejasné až protirečivé formulácie a z dlhodobého hľadiska môžu byť pre mesto vysoko rizikové. Čahojová poukázala aj na problémy, ktoré má takýto inštitút v Prahe. Vedenie i zamestnanci mesta zdôvodňovali potrebu vzniku inštitútu a deklarovali, že sa problémom a nejasnostiam budú chcieť pri zriaďovaní organizácie vyhnúť.
(TASR)