Primátor Ďurkovský: Prioritou je riešenie dopravy v meste

Končí sa ďalšie volebné obdobie bratislavskej samosprávy a prišiel tak čas, aby obyvateľom mesta predstavila odpočet štvorročnej práce.

Oslovili sme preto primátora Bratislavy Andreja ĎURKOVSKÉHO: Ako z pozície primátora mesta hodnotíte uplynulé štyri roky?

- Začiatok bol pomerne náročný, po mojom príchode na radnicu bolo potrebné nasmerovať ďalší rozvoj mesta. Myslím si, že štart sa podaril, ozdravili sme financovanie mesta, zároveň sme museli riešiť otázky súvisiace s reštrukturalizáciou úveru, ktoré si mesto vzalo. Bolo tiež potrebné zabezpečiť financovanie priorít rozvoja mesta, ktoré sme odsúhlasili v rámci mestského zastupiteľstva. Tým, že mestské zastupiteľstvo, aj keď nebolo politicky konzistentné, tieto priority podporilo, určilo vedeniu radnice jasné smerovanie. Sústredili sme sa predovšetkým na do-pravné stavby, či už ide o stavby lokálneho charakteru, medzi ktoré patrilo napríklad rozširovanie komunikácie na nábreží medzi tunelom a Novým mostom, rozširovanie počtu jazdných pruhov na Račianskej ulici, alebo zabezpečenie preferencie električkovej dopravy na jednotlivých radiálach. Najvýznamnejšou stavbou bola výstavba Mosta Apollo. Pozornosť sme venovali aj skvalitňovaniu mestskej hromadnej dopravy prostredníctvom nákupu nových vozidiel, či už ide o autobusy alebo duobusy. K ekologizácii MHD prispela aj pokračujúca prestavba autobusov na pohon stlačeným zemným plynom. Dnes jazdí na toto ekologickejšie palivo každý tretí z vyše 500 autobusov.

Čo ste urobili pre zlepšenie života Bratislavčanov v iných oblastiach?

- Okrem dopravy sme sa venovali aj bezpečnosti, zlepšeniu fungovania mestskej polície, zavedeniu systému okrskárov mestskej polície a rozširovaniu počtu policajtov v uliciach mesta. Treťou dôležitou oblasťou bolo bývanie: podarilo sa nám postaviť vyše 200 nájomných bytov a založiť spoločnosť na podporu bývania, ktorá v budúcom roku na Humenskom námestí v Petržalke dokončí ďalší bytový dom. Chceme zmeniť systém výstavby komunálnych bytov v meste, vytvoriť možnosti aj pre tých, ktorí si chcú byty kupovať do osobného vlastníctva, nemajú však dosť prostriedkov na to, aby sa obrátili na súkromný sektor. Ďalej sme sa sústredili na projekty, ktoré prispievajú ku skvalitňovaniu života v meste, či už ide o budovanie detských ihrísk a športovísk alebo o rekonštrukciu kultúrnych pamiatok. Spomeniem rekonštrukciu Starej radnice, klarisiek, mestskej priekopy, farmaceutického múzea Červený rak. Za dôležitý krok považujem aj to, že mestské zastupiteľstvo odsúhlasilo, aby mesto získalo budovu DPOH a ostala tak zachovaná jeho kultúrna funkcia.

Vedenie mesta sa sústredilo najmä na rekonštrukcie verejných priestranstiev a komunikácií. Ktoré z týchto stavieb pokladáte za najdôležitejšie?

- Za najdôležitejšiu pokladám opravu Obchodnej ulice a Hurbanovho námestia až po Kapucínsku, vďaka ktorej v meste pribudol priestor spĺňajúci požiadavky dopravy a zároveň plniaci funkciu pešej zóny. Máme skúsenosť, že vlastníci nehnuteľností priľahlých k zrekonštruovaným verejným priestranstvám majú tendencie rekonštruovať si svoje objekty a využívať ich takým spôsobom, aký sa do obnovených priestranstiev hodí. Uskutočnili sme aj úpravu Hlavného námestia, čo bolo nevyhnutné najmä z hľadiska technickej infraštruktúry, ktorá bola na tomto námestí vo veľmi zlom stave. Vytvorili sme tak podmienky na bezkolízne fungovanie najmä takých podujatí, akými sú Vianočné trhy či koncerty s voľným vstupom pod holým nebom. Zásluhou súkromných investorov sa začala aj výstavba na dvoch úsekoch dunajského nábrežia, ktorá prispeje k tomu, že v týchto lokalitách pribudnú verejné priestranstvá v úplne inej kvalite, než to bolo doteraz. V rámci výstavby v zóne Pribinova pribudne objekt Auditória, ktorý nahradí sály bývalého Parku kultúry a oddychu. Auditórium bude postavené vedľa budovy Skladu číslo 7, ktorý bude slúžiť ako jeho zázemie a zároveň ako priestor pre klubové aktivity.

Ako sa vyvíjajú projekty prestavby Predstaničného námestia a Kamenného námestia?

- Projekt prestavby Predstaničného námestia považujem za nesmierne dôležitý z hľadiska infraštruktúry celého mesta, pretože ráta nielen s úpravou tohto námestia, ale celej zóny. Projekt ráta so zásadnou modernizáciou Hlavnej stanice, pričom sa zbúra prístavba pred starou budovou, ktorá sa bude rekonštruovať. Hlavná železničná stanica a priestor pred ňou ako jedna zo vstupných brán do mesta už nebude hanbou Bratislavy, ako je to v súčasnosti. Pokiaľ ide o Kamenné námestie, súkromný investor, ktorý je vlastníkom hotela Kyjev, ráta s jeho veľkorysou prestavbou. Celá záležitosť je momentálne v štádiu diskusií, najmä s pamiatkarmi. Hodnotím veľmi pozitívne, že investor upustil od svojho pôvodného zámeru umiestniť v tomto priestore výškovú budovu.

Kľúčovým problémom mesta naďalej zostáva doprava. Čo treba podľa vás v bližšej i vzdialenejšej budúcnosti urobiť, aby sa situácia zlepšila?

- Predchádzajúca vláda investovala do Bratislavy množstvo prostriedkov, či už ide o výstavbu Mosta Apollo alebo výstavbu tunela Sitina a ďalších diaľničných úsekov. My sa púšťame do nosného dopravného systému postaveného na báze koľajovej dopravy, ktorý predpokladá vybudovanie električkovej trate zo Šafárikovho námestia po Janíkov dvor a s ním spojenú rekonštrukciu Starého mosta. Zároveň je našou prioritou zabezpečiť na jednotlivých radiálach preferenciu električkovej dopravy, čo umožní obyvateľom z okrajových častí mesta rýchlo sa prepraviť do centra. V súčasnosti pripravujeme zokruhovanie električkových tratí spojením Rače a Zlatých pieskov traťou cez Vajnory a predĺženie električkovej trate do Devínskej Novej Vsi. Tým by boli pokryté všetky nosné dopravné smery. Skvalitnenie električkovej dopravy si vyžaduje nasadenie nových moderných električkových súprav, čo bude zo všetkého asi najťažšie, pretože jedna takáto súprava stojí asi 80 miliónov korún. Nežiadame prostriedky od štátu, vieme, že štát jednoducho nie je schopný vybudovať v Bratislave metro, žiadame iba finančnú participáciu na projektoch, ktoré sú rádovo lacnejšie ako metro, ale prinesú Bratislavčanom porovnateľný komfort cestovania.

Prečo sa električková trať z Janíkovho dvora na Šafárikovo námestie nezačala budovať?

- Až v auguste 2006 sme po vyše roku dostali z ministerstva životného prostredia kladné posúdenie vplyvov stavby na životné prostredie. To bola podmienka na to, aby sme mohli v tomto zámere pokračovať. V súčasnosti sa robí statická analýza pilierov Starého mosta, čo je takisto nevyhnutným predpokladom na to, aby mohol byť celý projekt spracovaný. V priebehu budúceho roku by sa malo uskutočniť stavebné konanie a koncom budúceho roku by sa mohlo začať s výstavbou. Celú túto stavbu plánujeme dokončiť do štyroch rokov, teda do roku 2010.

Ako by ste komentovali výčitky, že sa vám nepodarilo presadiť schválenie nového územného plánu?

- Otázka schválenia či neschválenia územného plánu je do určitej miery politika, svoju úlohu určite zohrali aj negatívne vyjadrenia z okolitých obcí, ktoré mali problém s nultým okruhom (obchvat Bratislavy, pozn. red.). Ide pritom o stavbu, ktorá je pre Bratislavu extrémne dôležitá a nový územný plán s ňou počítal. Zrejme táto skutočnosť ovplyvnila poslancov, aby povedali, že by boli radšej, keby sa územným plánom zaoberalo už nové zastupiteľstvo. Mňa to mrzí aj z toho dôvodu, že nový územný plán je podstatne podrobnejší ako starý, jeho prijatím by sme niektoré územia stabilizovali aj z hľadiska ochrany zelene a nehrozilo by, že investori by v týchto lokalitách mohli začať vyvíjať stavebnú činnosť. Je to komplikácia, ale verím, že na jar budúceho roka bude nový územný plán bez problémov schválený.

Ako sa vyvíja situácia okolo parčíka na Belopotockého ulici?

- Budeme sa naďalej usilovať o dohodu s majiteľom pozemku. Napriek tomu, mestské zastupiteľstvo obmedzilo výšku sumy, za ktorú môže mesto tento pozemok kúpiť, verím, že v nasledujúcom volebnom období dôjde k dohode, zúčastnené strany majú záujem, aby tam parčík mohol zostať. Všetko je otázkou ceny, za ktorú mesto získa tento pozemok.

So starostami mestských častí ste sa celkom nezhodli ani v predstavách, ako má vyzerať nový zákon o Bratislave. Ako vnímate výhrady, že presadzujete príliš centralistický model?

- V praxi sa stretávame so situáciami, ktoré doterajší zákon nerieši. Ako príklad môžem uviesť situácie, keď niektoré mestské časti odsúhlasili stavby, s ktorými mesto nesúhlasilo (napríklad výšková budova Aupark Tower). Považujem to za škodlivé, vedie to k tomu, že primátor je tlačený do riešenia záležitostí, na ktoré nemá príslušné nástroje a kompetencie. Návrh, ktorý sme predložili, je absolútne čistý a konsenzuálny v tom zmysle, že nezasahuje do počtu mestských častí, priznáva im, že sú obcami v zmysle zákona o obecnom zriadení a potvrdzuje ich právnu subjektivitu. Na druhej strane si myslím, že musí byť niekto, kto centrálne nesie zodpovednosť za to, čo sa v tomto meste deje. Nie je únosné, aby sa napríklad cez médiá riešilo, kto je za čo zodpovedný, je potrebné, aby kompetencie boli absolútne jasné a čisté. Náš návrh zákona v zásade potvrdzuje existujúci stav, mestským častiam nič neberie, takže hovoriť o centralizácii je podľa môjho názoru totálny nezmysel. Má zjednodušiť fungovanie bratislavskej samosprávy predovšetkým pre samotných občanov, znížiť počty poslancov v meste i v mestských častiach a tým aj prispieť k úspore finančných prostriedkov.

Čo sa vám za uplynulé roky vo funkcii primátora nepodarilo celkom podľa pôvodných predstáv? Na čo by ste sa sústredili v prípade, že by ste boli opätovne zvolený do tejto funkcie?

- Ako som už povedal, mrzí ma neprijatie nového územného plánu, myslím si však, že táto otázka sa dá veľmi rýchlo vyriešiť už na začiatku nového volebného obdobia. Pre mňa je však zo všetkého najdôležitejší nosný dopravný systém, pretože bezprostredne súvisí so skvalitňovaním života v Bratislave. Po opätovnom zvolení do funkcie sa sústredím na tieto záležitosti. Samozrejme, sú tu aj iné významné úlohy, napríklad budovanie nových parkov - po revitalizácii Železnej studničky, ktorá sa stretla s veľmi kladným ohlasom verejnosti, pripravujeme vybudovanie mestského parku v Petržalke. Dôležitá je aj príprava výstavby novej viacúčelovej haly pre hokejové majstrovstvá sveta - rozhodnutie, kde bude stáť, by malo padnúť vo veľmi krátkej dobe, výber sa zúžil na dve lokality. Z úloh, ktoré stoja pred vedením mesta, spomeniem ešte jednu - je potrebné vypracovať jasnú víziu rozvoja mesta s výhľadom od roku 2015 do roku 2030 alebo 2040. Ide o odbornú záležitosť, ktorá bude vyžadovať spoluprácu s vysokými školami a vedeckými inštitúciami, aby Bratislava mohla rovnocenne konkurovať ktorejkoľvek európskej metropole. Prirodzene, spýtame sa aj na názor bratislavskej verejnosti a pozveme ju k tvorbe a pripomienkovaniu vízie.