Bratislavská absurdita: Viaceré terasy právne neexistujú

Petržalské terasy sú v žalostnom stave. Čas spôsobil, že schody, ktoré na ne vedú, sú zničené, po terasách je neraz problém kráčať a kvôli narušenej izolácii zateká počas búrok do garáží, vchodov a pivníc.

Minuloročná havarijná situácia na terase na Jungmannovej ulici ukázala, že by sa na mnohých zišla obhliadka statika. Najmä však opäť upozornila, že nejedna terasa dodnes nemá určeného vlastníka a kataster vás o nej informuje, že „stavba nie je zapísaná v katastri nehnuteľností“!

Najskôr len na ilustráciu, čo sa vlastne na Jungmannovej stalo a ako sa to riešilo. V novembri minulého roka sa vychýlila betónová podpera a panel na zábradlí sa začal zosúvať. Hrozilo, že padne a ohrozí ľudí či zaparkované autá. Obyvatelia zalarmovali mestskú časť. Lenže tej terasa nepatrí, nemá ju ani v správe, podľa zákona na nej nesmie robiť opravy. Stavba terasy nie je zapísaná v katastri nehnuteľností, vlastníkom pozemku pod terasou je hlavné mesto. Keďže situácia bola nebezpečná, za 3000 eur ju mestská časť opravila. Hoci na to nemala ani kompetencie, ani to nebola jej povinnosť. Teraz žiada od mesta, aby jej náklady preplatilo.

„Výstavbu panelových domov s terasami v Petržalke zaisťovala pre hlavné mesto organizácia Investing. Nástupníckou organizáciou je teraz Generálny investor Bratislavy,“ vysvetľuje Ľubomír Hesek z referátu investičných činností oddelenia projektového riadenia MČ Petržalka. „Celá výstavba prebiehala na pozemkoch, ktoré patrili hlavnému mestu. Aj dnes v drvivej väčšine všetky terasy ležia na pozemkoch, ktoré patria mestu.“ Mesto potom prevádzalo byty aj s terasami do správy bytových družstiev, bytovému podniku alebo iných subjektov. Všetky terasy sa ale Investingu nepodarilo previesť. Mnohé už skolaudované zas investor nikomu do správy nezveril. „A tak dnes mnohé terasy v katastri nehnuteľností nemajú určeného vlastníka.“

Pozemky, na ktorých sú postavené, ale stále patria mestu. Logicky by teda mesto malo vedieť, kto na jeho pozemku čo postavil, kto je vlastník alebo komu bola terasa prevedená do správy. „Petržalka sa už roky všetkými dostupnými prostriedkami snaží od mesta získať pasportizáciu terás,“ vyjadril sa už niekoľkokrát starosta Petržalky Vladimír Bajan. Zatiaľ márne. „Magistrát neodpovedá na otázky, komu patrí tá-ktorá terasa, alebo zareaguje, že keďže terasa nie je miestna komunikácia, nie je v správe magistrátu,“ vysvetľuje Ľubomír Hesek. „Je pravda, že terasy mali slúžiť na oddelenie peších od áut, preto boli mnohé pospájané nadchodmi a zároveň vytvárali tunely, ktoré slúžili na zásobovanie prevádzok. Neboli však stavané ako komunikácie, ale ako pristavaná technická vybavenosť k bytovým domom a nebytovým priestorom.“

Samotná Petržalka tak dnes môže opravovať len terasy, ktoré dostala do správy po bývalom bytovom podniku. Za posledné roky opravila približne 85 percent týchto terás. Od roku 2011 dali na ich opravy takmer 816-tisíc eur, z toho v roku 2015 to bolo 76-tisíc a vlani 83-tisíc eur. Dôvodov, prečo to nie je viditeľné, je niekoľko. Od roku 1990 sa žiadna terasa nerekonštruovala, ale len opravovala. Teda sa opravovali izolácie, povrchová vrstva, ale nezasahovalo sa do statiky konštrukcie. Mestská časť totiž žiadnu terasu nevlastní, takže nemôže robiť ani rekonštrukciu. To je len v moci vlastníka. Navyše, samospráva má do správy zverených len 17 terás, čo je sotva štvrtina zo všetkých. A na niektorých sa dokonca stará len o jeden dva vchody.

Takže keď sa dnes ozve správca bytového domu, že vlastníci bytov by mali záujem o opravu terasy, mestská časť vie naplánovať opravu len vtedy, ak je terasa v jej správe. „Ak nie, tak  nesmieme urobiť nič, pretože to by bolo neoprávnené vynakladanie verejných finančných prostriedkov do opravy majetku iného vlastníka,“ konštatuje Ľubomír Hesek.

Avšak aj dopracovať sa k oprave zverenej terasy trvá mesiace. Finančne participovať by na nej totiž mali okrem mestskej časti aj vlastníci garáži, ktorým terasa tvorí strechu, majitelia tamojších prevádzok a vlastníci bytov. Tí všetci sa musia na projekte a jeho financovaní dohodnúť.  

A čo magistrát? Za posledné roky terasy neopravoval. Podľa marcového tlačového vyhlásenia sa rozhodol problém terás riešiť, a to tak, že tento rok opraví časť terasy na Blagoevovej ulici (na fotografii), ktorú má vo vlastníctve. Nadväzujúci úsek, ktorý má zverený Petržalka, opravila mestská časť už pred tromi rokmi...

Mesto sa vraj chystá opravovať aj ďalšie terasy, ktoré má vo vlastníctve, ale  „najprv musí vysporiadať zložité majetkovo-právne vzťahy“. Toto sú však len čiastkové riešenia. Výraznejšiu zmenu by Petržalčania pocítili, keby existovala pasportizácia a bolo by jasné, kto je vlastníkom či správcom tej-ktorej terasy, prípadne by boli terasy s primeranými financiami zverené do správy mestskej časti. Jedna opravená „mestská“ terasa za rok totiž situáciu nerieši.

(in, Foto: magistrát)