Za úspech považujem znižovanie dlhu a prípravu dopravných projektov

Začal sa posledný rok volebného obdobia. Uplynulé tri roky žilo mesto Bratislava v úspornom režime - šetrilo na čistení ulíc, starostlivosti o zeleň, oprave ciest. O dôvodoch, prečo sa tri roky znižuje kvalita života v meste, o financovaní mesta, rekonštrukcii Starého mosta a ďalších problémoch mesta, sme sa zhovárali s primátorom Milanom FTÁČNIKOM (nezávislý s podporou Smer-SD).

Čo považujete za najväčší úspech pôsobenia v kresle primátora?

- Je to asi to, čo ľudia vôbec nevidia – zodpovedné hospodárenie a ozdravenie mestských financií. Toto robí problém vašim čitateľom aj vám, keď komentujete dianie v meste. Na jednej strane máte pocit, že mesto funguje horšie ako predtým, nevidíte však, že sa posúva k zdravšiemu financovaniu. Považujem to za kľúčové, aj keď ľudia majú pocit, že na nich to dopadá opačne. Keď sme začínali volebné obdobie, dlh mesta sa vyšplhal na 128 miliónov eur, čo je 66 percent bežných príjmov. Zákon hovorí, že ak ste nad 60 percent, ste zrelí na sankcie. Keď k tomu prirátame dlhy mestských podnikov, boli sme nad 230 miliónov, čo je viac ako 120%, a to je grécka cesta. Recept, ktorý som ponúkol, podporili aj poslanci. Bola to cesta zodpovedného hospodárenia a znižovania dlhov. Ako sa dajú znižovať dlhy, keď si nemôžete požičať? Zvolili sme dve cesty. Jednak robiť každý rok prebytkový bežný rozpočet, to znamená neminúť na prevádzku mesta všetky peniaze, ale z prebytku zaplatiť dlhy. Druhou cestou je predaj mestského majetku. Nastupoval som do funkcie s tým, že nebudeme predávať majetok, že je lepšie ho zhodnocovať, využívať, prenajímať. Žiaľ, nie je to možné, pretože potrebujeme peniaze, aby sme zaplatili dlhy. Preto sme sa pustili do predaja majetku, čo v čase krízy nie je jednoduché. Takto sa nám podarilo za tri roky znížiť zadlženie mesta o 40 miliónov eur. V roku 2013 sme sa dostali na 55 percent, čo znamená, že sme z toho najhoršieho vonku. Ak sa príjme rozpočet na rok 2014, ktorý som predložil, tak by sa mal dlh mesta dostať pod 52 percent príjmov. Môj predchodca zvýšil zadlženie mesta o 110 miliónov eur, mne sa ho podarilo za tri roky znížiť o 40 miliónov. Toto považujem za úspech, napriek tomu, že má negatívne dopady, že máme menej čisté mesto, šetríme na čistote, šetríme na kosení a ďalších veciach, na ktorých sa predtým nešetrilo. Ľudia vidia negatívne dopady a nevidia, že mesto sa dostáva do kondície, keď je schopné za menej peňazí poskytnúť viac služieb ako predtým. To druhé, na čo som hrdý, je, že sa nám v tejto biede podarilo zabezpečiť veľké rozvojové projekty, najmä v oblasti dopravy, z európskych fondov. Najskôr tomu nikto neveril, že sa nám podarí začať rekonštrukciu Starého mosta a výstavbu koľajovej dopravy do Petržalky. Podarilo sa nám presvedčiť Európsku komisiu, dokonca sme tak ďaleko, že pre obdobie 2014 - 2020 komisia označila za prioritu verejnú dopravu v Bratislave. Dostali sme peniaze na Starý most, modernizáciu trate do Dúbravky, časť trate na Hlavnú stanicu, nákup električiek a trolejbusov. Prvé tri roky vyzerali, že nič nerobíme, ale projektovali sme, pripravovali súťaže a ten výsledok je a bude vidno tento rok. Okrem toho sme za vlastné peniaze dokázali zrekonštruovať dve sociálne zariadenia, dve základné umelecké školy a vybudovať kilometre cyklotrás.

Bratislava však bola zadlžená aj v minulosti, mesto si vždy bralo úvery a dokázalo ich aj splácať. Nikdy nebolo mesto nútené šetriť na základnej prevádzke. Na začiatku volebného obdobia ste zvýšili daň z nehnuteľností. Vedeli ste, že príjmy z podielových daní klesajú. Prečo ste výraznejšie nezvýšili daň z nehnuteľnosti, aby mesto nemuselo šetriť a predávať majetok?

- To, čo ste povedali, nie je pravda. Ak zadlženie mesta bolo 86 miliónov eur, bolo to niekde na úrovni 30 percent príjmov. Keď v rokoch 2006 - 2010 za primátora Ďurkovského stúplo o 110 miliónov, bolo to 196 miliónov eur. To je obrovský rozdiel. Tvárite sa, že mesto bolo permanentne zadlžené a nebolo treba robiť opatrenia. Vtedy nebolo treba, lebo bola konjunktúra a každoročne sa zvyšovali príjmy z dane fyzických osôb pre celú samosprávu, nielen pre Bratislavu. Tam bol dojem, že sa máme lepšie. Aj sa mesto malo lepšie do roku 2008. Potom prišla kríza a reakcia môjho predchodcu a mestského zastupiteľstva bola taká, že mesto rozpustilo 100-miliónový rezervný fond. V tom fonde bolo 50 miliónov rezervovaných na nosný dopravný systém. Dnes by sme ich potrebovali, nemáme tam nič.

Aj vy ste vtedy boli poslanec.

- Ja som bol opozičný poslanec, tento postup som kritizoval. Väčšina poslancov rozhodla, že krízu vyriešime tak, že minieme rezervný fond. Že nepotrebujeme nič obmedzovať, nepotrebujeme šetriť. Namiesto 100 miliónov sme na rezervnom fonde zdedili iba 1,5 milióna eur. Situácia je v tomto volebnom období dramaticky iná, ako bola v tých predchádzajúcich. Áno, mesto má vždy nejaký dlh. Ale pokiaľ je to v prijateľnej miere, môžete normálne dýchať, splácať dlhy a fungovať. Keď bola konjunktúra, každoročne mestu stúpali príjmy. Nám každoročne príjmy klesajú. A pokiaľ ide o zvýšenie dane z nehnuteľností, chceli sme, aby sa to menej dotklo bytov a viac sme preniesli záťaž na podnikateľov. Bol to výsledok diskusií s poslancami, záväzné nariadenie schvaľuje zastupiteľstvo.

Ukazuje sa, že to zvýšenie bolo len symbolické. Vzhľadom na potreby mesta bol nárast príjmov nedostatočný. Nebolo chybou nezvýšiť daň z nehnuteľností výraznejšie?

- Je vidieť, že nepoznáte čísla. Ak do zvýšenia mesto vybralo na dani z nehnuteľností do 40 miliónov eur, z toho polovica išla mestským častiam, po zvýšení sme výnos zvýšili o 10 miliónov. To nie je symbolické. Päť miliónov dostali mestské časti a päť miliónov mesto. Diskutuje sa, či je normálne, aby za byt v bratislavskom Starom Meste niekto zaplatil daň 40 - 50 eur ročne. Či to nie je málo. V porovnaní s príjmami viacerých ľudí môžete povedať že to nie je málo, že daň je dostatočne vysoká. Sú ľudia, ktorí hovoria, že by sme mali uvažovať o ďalšom zvýšení dane za byty. V tomto volebnom období už nebudeme zvyšovať dane z nehnuteľností. Urobili sme dôležitý krok k ozdraveniu financií, ktorý bol primeraný situácii, v ktorej boli obyvatelia mesta aj podnikatelia.

Pred dvoma rokmi ste vedeli, že mesto dostane od štátu menej peňazí. Prečo sa vtedy nediskutovalo, či nemá byť daň z nehnuteľností vyššia? Menšie príjmy sa odrazili na znížení kvality života v meste.

- Otázka je, koľko daní sme schopní platiť. Nepamätám si hlasy, ktoré by hovorili, že máme zvýšiť dane viac, ako sme navrhli. V poslaneckom zbore nebol nikto, kto by takýto návrh predniesol. Musíte triezvo uvažovať, čo si ľudia môžu dovoliť. Je to citlivá otázka, ktorú sme dôkladne zvažovali a tú záťaž sme na nich preniesli v primeranom rozsahu.

Aká bude teda kvalita života v Bratislave v roku 2014?

- Mesto pokračuje v režime, ktorý som popísal. Navrhujeme prebytkový rozpočet vo výške 11 miliónov, predaj majetku vo výške 10 miliónov. Ročne mesto dáva na splatenie dlhu a úroky okolo 20 miliónov eur. Tých 20 miliónov odíde najmä na veci, ktoré si objednali naši predchodcovia, užívajú ich ľudia a my za ne nemôžeme urobiť nič nové. Reálne sa bude situácia vyvíjať podobne ako doteraz. Čo ľudia uvidia, budú výsledky projektov, o ktorých som hovoril. Kvalita života by mala v roku 2014 stúpnuť vďaka novým trolejbusom, autobusom a viacerým investíciám, ktoré mesto urobí.

Pri nástupe do funkcie ste sľúbili, že mesto nebude predávať majetok. Naďalej sa však predáva, dokonca aj v roku 2014 plánujete predaj za 10 miliónov. Opäť sa k tomu vrátim. Nebolo by predsa len rozumnejšie, aby sa na splatenie bratislavského dlhu zložili Bratislavčania, aby ste nemuseli predávať mestský majetok?

- Určite áno, je otázkou, koľko sú Bratislavčania schopní sa poskladať. Nežijú tu len bohatí ľudia, v Bratislave žijú aj ľudia, ktorí majú príjem vo výške priemernej alebo minimálnej mzdy a majú hlboko do vrecka, aby sme im dramaticky zvyšovali dane. Keď si zoberiete, že nám o 5 miliónov stúpli výnosy z dane z nehnuteľností, museli by sme štvornásobne zvýšiť daň z nehnuteľností, aby sme pokryli 20 miliónov na splácanie dlhu. Viete si predstaviť štvornásobné zvýšenie dane? Ja nie.

Mohlo by ísť o dočasné zvýšenie dane a po piatich rokoch by bol 100-miliónový dlh mesta splatený. Potom by sa dane opäť znížili.

- Dočasné riešenie by trvalo 10 alebo 15 rokov, pretože celkový dlh je 232 miliónov eur. Na 10 rokov by ste museli ľuďom drasticky zvýšiť dane, čo je cesta, ktorá sa možno páči vám, ale mne sa nepáči.

Ako teda chcete splatiť ten dlh? Bude sa 10 až 15 rokov šetriť na čistení ulíc, údržbe zelene a opravách ciest?

- Veľmi intenzívne na tom pracujem. Mesto má dve cesty, ako popri daniach môže zvýšiť príjmy. Prvá je tá, že dokážeme presvedčiť štát, že v tomto meste žije viac ľudí, ako máme štatisticky spočítané. Mali sme sčítanie ľudu v roku 2011, kde sa Bratislava sčítala na 75 percent. Keby sme pri tom zostali, môžeme zrušiť mestskú samosprávu. Presvedčili sme Štatistický úrad, že tu žije viacej obyvateľov. Predkladali sme dodatočné údaje, z ktorých sa číslo sčítaných dostalo na 411-tisíc obyvateľov. Rok predtým Bratislava dostávala peniaze na 430-tisíc obyvateľov a pred sčítaním v roku 2001 na 450-tisíc. Tí ľudia sa nestratili. Žijú tu, len ich nezachytilo sčítanie. V roku 2011 aj vinou štátu, ktorý vyzýval, aby sme neodovzdali hárky. Ľudia sa nespočítali a neuvedomili si, že tým ohrozia aj fungovanie mesta. V roku 2014 sa nám počítajú podielové dane na 415-tisíc obyvateľov. Tvrdím, že tu reálne žije okolo 450-tisíc obyvateľov. Štát vedie register obyvateľstva, v ktorom sa zapíše každý, kto sa narodí, a odhlási, keď niekto v rodine umrie. Hovorím, že za základ prerozdelenia podielových daní by sa mal brať register obyvateľstva, a nie výsledky štatistického sčítania ľudí raz za 10 rokov. Pre Bratislavu by to znamenalo väčší príjem z podielových daní. Cesta k tomu vedie cez vyčistenie tohto registra, pretože tam sú aj ľudia, ktorí sú už dávno po smrti, čo by nemalo byť. Túto iniciatívu, ktorú na môj návrh podporilo aj ZMOS, štát privítal, a ak sa systém zmení, tak od roku 2015 by to mohlo znamenať plus 10 miliónov eur ročne. Pre mesto by to bolo zhruba 6,5 milióna, pre mestské časti 3,5 milióna eur. Druhou cestou je štátny príspevok na plnenie funkcií hlavného mesta. Zdôvodnil som, čo všetko mesto robí vo vzťahu k štátu, čo iné mestá na Slovensku nerobia, lebo nie sú hlavným mestom. Vyšlo nám to na 15 - 20 miliónov eur. Požiadali sme štát o príspevok 6 miliónov eur ročne. Rokoval som s predsedom vlády a ministrom financií, dostal som podporu pre tento návrh. O výške príspevku musí rozhodnúť vláda.

Keď vás pred dvoma rokmi poslanci žiadali, aby ste požiadali vládu o tento príspevok, neurobili ste to. Prečo?

- Urobil som to. Obrátil som sa na predsedu vlády a dostal som odpoveď, že sú pripravení riešiť podfinancovanie Bratislavy, ale až po výsledku auditu kompetencií samosprávy na Slovensku a tiež ich financovania. Audit sa skončil, žiaľ, nie s konkrétnymi výsledkami, čo treba zmeniť. Preto som sa rozhodol, že nebudeme čakať a znovu požiadam vládu o podporu. Ja som to uznesenie mestského zastupiteľstva splnil. Viem, že poslanci s tým nie sú spokojní, ale snažil som sa už vtedy o to, aby sa pohľad na financovanie hlavného mesta zmenil.

Od začiatku volebného obdobia ste začali šetriť, ale ukazuje sa, že nie vo všetkom. Prípad faktúr za mobilné telefóny za roky 2011 a 2012 dokazuje, že ste pri tom šetrení neboli dôslední. Je takýchto prípadov plytvania viac?

- Prípad mobilných telefónov je príkladom, ktorému ľudia veľmi dobre rozumejú. Ukazuje sa, že nie vždy sme boli stopercentne dôslední, že šetriť treba nielen na veľkých veciach, ale aj na malých. Keď sa v zastupiteľstve táto kauza otvorila, zabudlo sa povedať, že od roku 2013 sa to zmenilo a zodpovední úradníci to dali do poriadku. Ešte pred kritikou poslancov. Máme teraz s operátormi také zmluvy, aby to bolo pre mesto výhodné. Je tu snaha postupne prechádzať jednotlivé oblasti výdavkov. Som tej kritike rád, pretože si myslím, že tak to má byť. Spoločne s poslancami musíme hľadať spôsoby, ako ušetriť peniaze. Tu sme mohli ušetriť 10, možno 20-tisíc eur, mesto však potrebuje šetriť ročne milióny. Sú to síce malé peniaze, ale aj z tých sa skladajú veľké peniaze. Ja to nespochybňujem.

Je takých prípadov viac?

- Určite ich je viac, robíme v tom poriadok, snažíme sa znižovať výdavky tam, kde sa nám zdá, že neboli efektívne vynaložené. Dnešná doba nám diktuje poskytovať viacej služieb za menej peňazí.

V decembri sa začala rekonštrukcia Starého mosta. Mesto však o stavbe dostatočne neinformuje. Tri mesiace tajilo, kto sa zúčastnil verejnej súťaže na dodávateľa, odmietlo zverejniť všetky ponuky, doteraz nebola zverejnená projektová dokumentácia, podľa ktorej sa stavia. Na Šafárikovom námestí a Štúrovej dochádza k zásadnej zmene organizácie dopravy a MHD, Bratislavčania sa to dozvedajú na poslednú chvíľu. Je to v poriadku?

- Čo sa týka verejného obstarávania, urobili sme všetko, čo predpisuje zákon, a zverejnili, čo zákon umožňuje. Nevidím dôvod, aby sme ľuďom nedali informácie, ktoré sú potrebné na to, aby si urobili obraz, či sme vybrali najlacnejšiu ponuku. Čo sa týka projektovej dokumentácie, zverejníme ju vtedy, keď ju zaplatíme. Dovtedy je majetkom zhotoviteľa. Projektovej spoločnosti sme zatiaľ dlžní 780-tisíc eur. Kým to nie je zaplatené, nesúhlasí so zverejnením.

Akú to má logiku, že podľa projektu sa stavia, ale verejnosť ho nepozná?

- To sa musíte spýtať autorského zákona. Ja by som to rád zverejnil, ja s tým nemám najmenší problém. Keď to zaplatíme, tak to zverejníme. Rokujeme teraz s ministerstvom dopravy, že nám značnú časť z tých projektových peňazí zaplatí z európskych fondov.

Chápete tu absurdnosť situácie, že podľa projektu sa stavia a Bratislavčania nevedia, čo sa stavia a ako to bude vyzerať?

- Chápem. To, čo máme k dispozícii, to vieme ukázať. Detailnú projektovú dokumentáciu verejnosť dostane k dispozícii, keď ju zaplatíme. Bude to v najbližších týždňoch. Čo sa týka uzávierky Štúrovej ulice, to je príklad toho, že v čase výstavby bude mať projekt negatívne dopady na život v meste. Zhotoviteľ si to neuvedomil, ale neuvedomila si to ani naša spoločnosť METRO Bratislava, ktorá za mesto ako investora vykonáva niektoré činnosti. Údajne o tom, že sa bude zatvárať Štúrova ulica, vedeli od novembra. Keď som sa o tom dozvedel v decembri, urobil som krik. Akoby si zhotoviteľ neuvedomoval, že vstupuje do živého mesta. Snažíme sa urobiť nápravu. Verím, že ďalšie obmedzenia budeme oznamovať v dostatočnom časovom predstihu, aby o tom ľudia vedeli včas. Zatiaľ tá informovanosť nebola dostatočná, ako ste naznačili. Chceme to zmeniť a zverejniť všetko, čo potrebujú ľudia vedieť.

O obmedzení dopravy ste vedeli v decembri, magistrát to zverejnil 7. januára 2014, len šesť dní pred zmenou organizácie MHD. Prečo ste to nezverejnili v decembri?

- Lebo iba v decembri, týždeň pred sviatkami, bol predložený návrh, aby sa Štúrova uzatvorila ako celok k 13. januáru 2014. Diskusia o návrhu padla do vianočných sviatkov, kedy sa ťažko komunikuje. Na základe diskusií so zhotoviteľom, spoločnosťou METRO aj dopravným podnikom som rozhodol, že zmena organizácie MHD bude 20. januára a uzatvorenie Štúrovej pre individuálnu automobilovú dopravu nastane 27. januára. Toto nie je stavba na zelenej lúke, ale v samom centre mesta.

Sľubujete opraviť električkovú trať na Hlavnú stanicu. Prečo ste s tým čakali viac ako dva roky?

- Prečo túto trať uzatvorili? Pretože dráhový úrad, ktorým je Bratislavský samosprávny kraj, zistil, že tá trať je životunebezpečná. Roky sa do nej neinvestovalo a električka po nej mohla jazdiť len rýchlosťou 5 km/h. Otázka bola, čo s tým vieme urobiť. Zistili sme, že by sme potrebovali 1 až 1,5 milióna eur, aby sme to opravili. Vedeli sme, že máme na krku zdedenú zmluvu so súkromným investorom, ktorá hovorí, že električka pred stanicou má ísť pod zem. Keby investor dva mesiace po našej rekonštrukcii na povrchu prišiel s tým, že ide stavať, čo by ste mi povedali? Asi by ste nás nepochválili. Tak sme chceli zistiť, či ide stavať alebo nie a to sa vlečie už dva roky. Navyše až teraz sme získali európske peniaze a ministerstvo povedalo, že úsek od Radlinského po Kyčerského môžeme opraviť z európskych fondov. Zvyšný úsek na Hlavnú stanicu opravíme z vlastných peňazí provizórne, aby tam mohli električky jazdiť. Za pozitívne považujem, že sme dosiahli dohodu, že nám na to prispeje aj súkromný investor.

Kedy budú električky opäť jazdiť na Hlavnú stanicu?

- Do konca tohto roka.

A čo keď o dva mesiace príde investor a povie, že ide stavať?

- Ani on to nepostaví za mesiac, či za dva. Budeme však mať kompletne zrekonštruovanú trať po Kyčerského. Obratisko na stanici opravíme provizórne za minimálne náklady, komunikovali sme s investorom. Aj on si je vedomý, že kým nezačne stavať, bude dobré, ak tam električka bude jazdiť.

Do funkcie ste nastúpili s tým, že zavediete celomestský systém spoplatneného parkovania. Uplynuli tri roky a výsledok nie je žiadny, resp. stále nie je schválená potrebná legislatíva a do konca volebného obdobia sa nový systém nespustí. Prečo?

- Do funkcie som nastúpil s tým, že treba začať regulovať parkovanie áut, ktoré stoja všade. Predložili sme pravidlá, ktoré zvýhodňujú rezidentov (teda občanov s trvalým pobytom v meste) a umožňujú reguláciu parkovania spoplatnením. K ich zavedeniu sme veľmi blízko. Vaša predpoveď je pesimistická, nemáte dostatok informácií, lebo nechodíte na mestské tlačovky. Prvý problém bol, že sme hľadali dohodu s mestskými časťami, kto bude vykonávať novú parkovaciu politiku. Mestské časti presadili predstavu, že to bude decentralizovaný model, kde výkon bude zabezpečovať mestská časť. Súhlasil som s tým, lebo mestské časti lepšie poznajú územie, vedia si to zorganizovať tak, aby v zaťažených úsekoch, kde je problém, urobili krátkodobé parkovanie, vyznačili priestory pre rezidentov, kde sú problémy s rezidentským parkovaním a podobne. Toto všetko budú robiť mestské časti, úlohou mesta je stanoviť jednotné pravidlá. Po dlhých mesiacoch hľadania sme našli zhodu, ako bude systém fungovať a ako sa budú deliť výnosy, aj o tom bol náš spor. Mali sme to pripravené už na decembrové zastupiteľstvo, a keby nebola zmena cestného zákona, už to máme schválené. Museli sme to odložiť, lebo od 1. januára zákon ukladá, že v mestskom nariadení musí byť uvedené, či výkon parkovacej politiky bude zabezpečovať vlastná organizácia alebo externá, ak externá, ako budú plynúť finančné toky. Zmenili sme príslušné ustanovenia a ideme s tým znovu do zastupiteľstva. Keď to schválime, môžete sa pýtať mestských častí, kedy to rozbehnú. Rok sme boli brzdení mestskými časťami. Dohoda so sedemnástimi partnermi sa hľadá ťažšie, ako keby to mesto urobili vlastnými silami. Je to citlivá oblasť, zložitá, ale nemáme inú cestu, ako nasledovať príklad iných európskych miest, kde regulujú parkovanie.

Hovoríte, že ste hľadali dohodu s mestskými časťami, ale to nie je pravda. Hlavný dopravný inžinier rok pripravoval model, ktorý nekonzultoval s mestskými časťami, tie potom tento návrh odmietli a až potom ste začali hľadať dohodu. Nebolo chybou, že sa začalo zhora a nie zdola?

- Myslím si, že mesto bolo povinné navrhnúť model, ako by to malo fungovať. Keď sme na návrh expertov zo zahraničia uvažovali o tom, že budeme musieť zaviesť širšiu reguláciu parkovania formou spoplatnenia, nestretlo sa to s pochopením. Po druhé, prišli sme s tým, že chceme zvýhodniť rezidentov. Kto tu žije a platí dane, musí mať lepšie podmienky na parkovanie ako ten, ktorý sem prichádza z vonku a nemusel by prísť autom až do centra. Najmä otázka, či výkon bude zabezpečovať mesto alebo mestské časti, sa kryštalizovala dlho, diskusií bolo veľa a nakoniec sa to skoncentrovalo do toho, ako budú rozdelené peniaze. Bude z toho totiž nejaký výnos, ktorý chceme použiť na zlepšenie parkovania a verejnej dopravy. Našli sme dobré riešenie. Väčšinu dostanú mestské časti, pretože budú zabezpečovať výkon a vytváranie parkovacích miest. Mesto bude zabezpečovať verejný poriadok, dodržiavanie pravidiel parkovania a rozvoj verejnej dopravy.

Hovoríte, že mesto znižuje dlhy, ale mestské organizácie si berú nové úvery. Bratislavská vodárenská si požičala 80 miliónov eur, Dopravný podnik si tento rok požičia 13 miliónov eur na nákup autobusov a na budúci rok rovnakú sumu. Prečo hovoríte, že znižujete dlh, keď vytvárate nový?

- Som rád, že ste túto otázku položili. V prípade BVS ten úver nepatrí do celkového zadlženia mesta, pretože BVS nedostáva od mesta žiadne peniaze. Zámer BVS zobrať si úver schválilo mestské zastupiteľstvo s tým, že treba dobudovať kanalizáciu a zrekonštruovať čističky vo Vrakuni a v Petržalke. Dopravný podnik je iná káva. To je jediná výnimka z nášho prístupu. Mestské zastupiteľstvo schválilo môj návrh, že prijmeme nový úver. Podarilo sa zabezpečiť nové električky a trolejbusy z európskych peňazí, žiaľ, na nákup autobusov tento model nevieme využiť. A keďže sme sa dostali do situácie, že nám hromadne vypadávajú autobusy z prevádzky a museli sme si už autobusy požičať, rozhodli sme sa zobrať úver a kúpiť 50 nových autobusov tento rok a v prípade rozhodnutia poslancov ďalších 50 na budúci rok. Tento úver je naozaj výnimka.

Šetrenie sa dotklo aj opravy ciest. Po vlaňajšej zime sa to prejavilo naplno množstvom výtlkov. Mesto ich však neopravilo hneď, ale trvalo mu to skoro celý rok, niektoré výtlky nie sú opravené doteraz. Nebolo rozumnejšie namiesto šetrenia opraviť cesty, aby sa na nich neničili autobusy MHD a autá Bratislavčanov?

- Aby ste to nevideli len optikou troch rokov, pozrime sa, koľko mesto investovalo na opravu ciest za 10 rokov. Priemerne investovalo toľko, že na jednu ulicu, ktorú opravilo, sa vráti s opravou za 350 rokov. Normálne je vrátiť sa raz za 25 rokov. To sa mestu podarilo len v roku 2009, keď do opráv ciest investovalo 9 miliónov. Toto je oblasť, kde sa vždy šetrilo. Dlhodobo sa šetrilo aj na oprave koľajníc aj ciest. A po tej krutej zime sa to prejavilo naplno. Primerane tomu sme reagovali. Požiadali sme o príspevok vládu a BSK, zmobilizovali sme vlastné zdroje a za tri milióny sme opravili cesty. Reálne by sme potrebovali na cesty okolo 15 miliónov eur. Problémom tiež je, že sme zdedili stav z roku 1990, keď sa rozhodlo, že cesty 1., 2., 3. a 4. triedy sú vo vlastníctve mesta. V ostatných mestách jednotky vlastní štát, dvojky a trojky kraj a štvorky mesto. Ak sa teraz začína diskutovať o prerozdelení cestnej dane, mala by sa tam dostať aj Bratislava a Košice a primerane dĺžke ciest by mali dostávať podiel z cestnej dane.

Neuvažovali ste o tom, že by jednotky mesto vrátilo štátu a dvojky a trojky dalo župe?

- Uvažovali sme aj o tom, ale nenašli sme v tom zhodu. Všetko má svoje pre aj proti. Myslíme si, že by to malo byť v správe mesta, lebo vieme operatívnejšie zabezpečiť reguláciu, opravu aj údržbu ciest. Len na to musíme mať zdroje. Ak by sme to dali kraju, z čoho by to opravoval? Ak má peňazí dosť, nech nám prispeje, ako prispel vlani.

Jednotky a dvojky spravuje mesto, trojky a štvorky ako miestne komunikácie mestské časti. Údržba bratislavských ciest - letná aj zimná - je pri tomto rozdelení nepochybne drahšia, ako by to robila jedna úroveň samosprávy. Neuvažujete, že údržbu ciest na území mestských častí zjednotíte?

- Takto to máme rozdelené v štatúte mesta. Podľa mňa si to vyžaduje diskusiu o efektívnosti tohto modelu, pretože občan nerozlišuje, čo patrí mestu a čo mestskej časti. Vidí pokosené - nepokosené, pozametané - nepozametané, odhrnuté - neodhrnuté a pýta sa, prečo to je tu tak a tam inak. Tieto veci sú na prvý pohľad nelogické, ale fungujú. Sme viazaní rozhodnutím našich predchodcov. Aj rozhodnutím môjho predchodcu vysúťažiť v poslednom roku volebného obdobia zimnú a letnú údržbu mestských ciest na 8 rokov. Zmluvou sme viazaní. Zatiaľ diskusia medzi mestom a mestskými časťami nebola. Hovorili sme len so Starým Mestom, ktoré pozorne sleduje aj naše cesty. Myslím si, že toto bude témou v budúcom volebnom období.

Na začiatku volebné obdobia ste chceli zredukovať počet reklamných zariadení v uliciach mesta. Po troch rokoch tej reklamy veľa neubudlo. Prečo?

- Mám taký pocit, že sa nám to podarilo iba čiastočne, keďže nemáme dostatočnú zákonnú oporu. Podarilo sa nám vyčistiť stredové pásy zelene, kde je to výsledok dohody mesta a prevádzkovateľa týchto zariadení, ktorý to odstránil dobrovoľne. Nám zákon neumožňuje len tak prísť a odstrániť nelegálne reklamné zariadenie. Takých, ktoré sú osadené načierno je stále dosť. Pokúšali sme sa komunikovať s tými, ktorí chcú podnikať férovo. Na to, aby sme mohli vynútiť odstránenie reklamných zariadení, potrebujeme zmenu stavebného zákona. Máme ambíciu to riešiť, ale nemáme na to zákonné právomoci. Sľubujeme si od nového stavebného zákona, že po jeho prijatí bude tá situácia iná.

Čo považujete za najväčší neúspech či chybu vo funkcii primátora Bratislavy?

- Za osobnú chybu považuje konflikt záujmov, v ktorom som sa ocitol pre členstvo v dozornej rade súkromnej poisťovne. To bol prešľap, ktorý sa nemal stať. Žiaľ, stal sa. Dostal som sankciu, ktorú ukladá zákon, a tak to má byť. Keď človek urobí chybu, má platiť. V mojom prípade fyzicky aj obrazne. Je to však už za mnou a budem si dávať podstatne väčší pozor na všetky prípady tohto druhu.

V iných krajinách politici za oveľa menšie prešľapy odchádzajú z verejných funkcií...

- Myslím si, že je to otázka politickej kultúry. Tá sa buduje aj u nás. A stále sa zlepšuje aj v tejto oblasti. Musíme byť prísni na politikov, teda aj na mňa. Považujem to za správne, snažím sa tak žiť. Keď človek niekedy urobí prešľap, za to má nasledovať sankcia, ako to bolo v mojom prípade.

A čo považujete za neúspech bratislavskej samosprávy?

- Možno tú diskusiu s mestskými časťami o parkovaní, ale aj ďalšie diskusie. Úprimne sme sa snažili nastaviť vzťah samosprávy a verejnosti. Mnohé sa nám podarilo, máme pravidelne verejné diskusie, ľudia majú možnosť povedať svoj názor. Je tu však priestor to zlepšiť, aby ľudia mali pocit, že môžu veci ovplyvniť. Nemôžeme vyhovieť všetkým, ale musíme sa snažiť, aby občan mohol prejaviť svoj názor a samospráva tento názor brala vážne.

Pri predaji Kamenného námestia ste však postupovali presne naopak. Najskôr ste navrhli predaj pozemkov a potom sa malo diskutovať. Prečo?

- Návrh na predaj sme predložili preto, že sme ho mali naplánovaný v rámci kapitálových príjmov. Boli sme si vedomí, že to nie je bežný predaj, že má aj urbanistickú stránku. Dostal som od poslancov jednoznačnú reakciu, že to nevnímajú len ako majetkový problém. Uvedomil som si, že to naozaj nemožno takto vnímať a odložil som návrh bokom. Otvoríme diskusiu, ako má toto námestie vyzerať, ako ho chceme riešiť, a až potom môžeme hovoriť o predaji. Teda nie predaj je na prvom mieste, ale na prvom mieste je diskusia o podobe centra mesta a Kamenného námestia.

Zhováral sa Radoslav Števčík
Foto -TASR

---

Článok bol uverejnený v tlačenom vydaní Bratislavských novín. © 1998-2014 Nivel Plus. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.