Pavol Frešo: Dňom volieb sa pre mňa skončil boj v straníckych tričkách

Pavol frešo: dňom volieb sa pre mňa skončil boj v straníckych tričkách - freso2013_2

Víťazom župných volieb v Bratislavskom kraji sa stal Pavol Frešo a koalícia siedmich strán, ktorá ho podporovala. Nielenže Frešo obhájil kreslo župana, jeho koalícia obsadila 34 zo 44 kresiel v krajskom zastupiteľstve. O výsledkoch volieb a predsavzatiach do nadchádzajúceho volebného obdobia sme sa pozhovárali s predsedom Bratislavského samosprávneho kraja Pavlom FREŠOM (SDKÚ-DS).

Skúste zhodnotiť výsledok volieb v Bratislavskom kraji.

- Najskôr by som sa rád poďakoval každej voličke a každému voličovi, ktorí prišli voliť. Samozrejme osobitne sa chcem poďakovať tým, ktorí dali hlas kandidátom na poslancov za našu volebnú koalíciu, alebo aj mne osobne, či už v prvom, ale aj v druhom kole volieb župana. Tých 74 132 hlasov, ktoré som získal v druhom kole, je rekord nielen týchto župných volieb v rámci Slovenska, ale je to aj najviac hlasov, ktoré kedy dostal kandidát na župana v Bratislavskom kraji. Veľmi ma teší, že sa oproti župným voľbám spred štyroch rokov, zvýšila moja podpora zo 61 na 74 percent hlasov. Považujem to za kladné ohodnotenie mojej doterajšej práce, ale aj za silný záväzok a mandát pre nadchádzajúce štyri roky, aby sme urobili pre Bratislavský kraj a jeho obyvateľov ešte viac ako v uplynulom volebnom období. Chcem zdôrazniť, že dňom volieb sa pre mňa skončil boj v straníckych tričkách. Chcem, aby táto župná samospráva poctivo zastupovala záujmy všetkých 613-tisíc ľudí, ktorí tu majú trvalé bydlisko, ale aj tých státisícov ľudí, ktorí tu pracujú a žijú. Každý sa o nás môže oprieť a musí vedieť, že budeme brániť jeho záujmy bez ohľadu na to, či bol voliť, alebo nie, či volil našu koalíciu, alebo iných kandidátov. Berieme svoj mandát viac občiansky ako stranícky.

Prevláda názor, že úspech Freša a jeho volebnej koalície bol najmä protestom bratislavských voličov proti politike vlády Smeru-SD. Aký vplyv na výsledok župných volieb mala podľa vás celoštátna politika?

- Vo volebnej kampani sme voličom ukázali, čo sme urobili a ponúkli, v čom chceme pokračovať. Nevenovali sme sa protikandidátom, nevyjadrovali sme sa k veľkej politike. Prezentovali sme, že sa sedem strán vedelo dohodnúť, že máme spoločný program. Domnievam sa, že jadro nášho úspechu bolo v doterajších výsledkoch našej župnej práce, aj keď nevylučujem, že niektorí voliči mohli byť motivovaní aj celoštátnou politikou.

V krajskom zastupiteľstve má síce vaša koalícia drvivú väčšinu, SDKÚ-DS, ktorej ste aj predsedom, však získala len 6 poslaneckých mandátov. Aj keď opozičný Smer-SD má jedného poslanca, nebude sa vám spravovať župa ťažšie v takom pestrom straníckom zložení?

- Na post bratislavského župana som nekandidoval s tým, že tu chcem zastupovať len SDKÚ-DS. Práve naopak, povedal som, že kandidujem za sedemčlennú koalíciu. Preto aj môj úspech považujem za víťazstvo tejto koalície a ja sám som sa snažil urobiť čo najlepší výsledok práve pre koalíciu. V uplynulom volebnom období mala tiež väčšinu v župnom zastupiteľstve naša koalícia a vydržala pokope práve preto, že som presadzoval, aby naše riešenia boli zrozumiteľné a prospešné pre všetkých ľudí. Aby boli schvaľované a prijímané v širšom konsenze, aj s podporou opozičných a nezávislých poslancov. To, že dnes je tá koalícia taká široká a väčšina v zastupiteľstve taká početná, na tom nič nemení. Neviem si predstaviť, že by sme prijímali rozhodnutia tesnou väčšinou, bez toho, aby sa s nimi poslanci nestotožnili. Pokiaľ ide o to, že politická opozícia bude menšia ako v uplynulom volebnom období, chceme zintenzívniť spoluprácu so starostami a primátormi, aby istým spôsobom oponovali našu prácu. Aby sme poznali aj kritický pohľad na rozhodnutia, ktoré budeme chcieť prijímať. Aby sme si boli istí, že naše rozhodnutia sú na prospech obyvateľov. To bude nový prvok v našej práci a budem sa snažiť presvedčiť poslancov a poslankyne, aby podporili tesnú spoluprácu so starostami a primátormi.

V predchádzajúcom období ste presadzovali projekt vybudovania železničnej stanice Filiálka. Nová vláda upustila od podpory tohto projektu. Nebude Bratislava a jej obyvatelia opäť trpieť za to, že volili inak ako zvyšok Slovenska?

- Ak budem cítiť, že je tam rozdiel medzi veľkou politikou a tou regionálnou, že sme kvôli politickým tričkám poškodzovaní, budem veľmi hlasno kričať. Pokiaľ ide o Filiálku, v tomto prípade traja ministri dopravy - Vážny, Figeľ, Počiatek - za ňu bojovali. Bojovala za ňu aj župa, bojoval za ňu aj primátor Bratislavy Milan Ftáčnik. To, že sa to nepodarilo, nie je len rozhodnutie vlády. Je to dôsledok toho, že sa ministerstvu nepodarilo presvedčiť bruselskú mašinériu, že Filiálka je realizovateľný projekt. Netreba tam hľadať nejaké politikum, možno sa ten alebo onen mohol snažiť viacej. Som presvedčený, že ten projekt bol dobrý, zrozumiteľný a treba sa k nemu ešte vrátiť. Pokiaľ ide o spoluprácu župy a štátu, to je ako spolupráca s mestom Bratislava. S primátorom Ftáčnikom máme na mnohé veci rozdielne názory, ale zodpovednosť prijímať pre ľudí konkrétne riešenia nás privedie k tomu, že sa vždy dohodneme. Nevyužívame na to mediálne prestrelky, naša zodpovednosť k občanom nás vedie k tomu, aby sme problémy riešili odborne, nie politicky. Za uplynulé štyri roky sme položili dobrý základ spolupráce pre občana bez ohľadu na politické tričká. Budeme to takto robiť aj naďalej. Aj politici sa musia naučiť, že spolupráca je lepšia ako konfrontácia a hádky.

Tento rok sa podarilo spustiť integrovaný dopravný systém. Síce s niekoľkomesačným oneskorením, ale zintegrovala sa verejná doprava v Bratislave a v okrese Malacky. Do konca roka sľubujete zapojiť aj zvyšok kraja - okresy Pezinok a Senec. Nebude to opäť meškať?

- Na jar to bolo posunuté, ale to sme spúšťali celý systém. Pezinok a Senec pripojíme v decembri, v tomto prípade to bude jednoduchšie, pretože pôjde o rozšírenie už fungujúceho systému. Tú najväčšiu robotu už máme za sebou. To najdôležitejšie však len prichádza. Očakávame podnety pri tvorbe nových harmonogramov a ich synchronizáciu, aby celý systém fungoval. Keď cestujúci príde autobusom na vlakovú stanicu, aby mu vlak neušiel pred nosom. To je hlavná úloha integrovanej dopravy. Nastaviť systém tak, aby fungoval pre ľudí, aby to bolo rýchlejšie, lacnejšie, bezpečnejšie a čistejšie. Aby ľudia z áut presadli na verejnú hromadnú dopravu.

V predvolebnej kampani ste čelili kritike za hospodárenie župy, keď ste mali nadpriemerné množstvo havárií, ktorých odstránenie mohlo pripomínať rekonštrukcie. Bude havárií v nasledujúcich rokoch menej?

- Zvýšené množstvo havárií župných budov nie je nový jav. Preukázali sme, že aj v rokoch 2007-2008 boli podobné počty havárií a opráv ako v uplynulom volebnom období. Máme majetok v zlom technickom stave, na komplexné rekonštrukcie budov sme nemohli čerpať eurofondy, a tak sme museli riešiť havárie. Vždy sme to robili v súlade so zákonom, dávali sme na to robiť znalecké posudky, vždy to kontroluje tím expertov. To bude pokračovať. Nad rámec zákona si však stanovíme ďalšie mantinely, ktoré vylúčia akékoľvek náznaky podozrenia z klientelizmu. A budeme o tom pravidelne informovať, nech je to pod totálnou kontrolou verejnosti. Súhlasím s tým, že úradníci, ktorí o tom rozhodujú, musia byť podrobení dôkladnej kontrole, aby bolo jasné, že sa tu s verejnými peniazmi neplytvá.

Pred voľbami ste sľúbili, že v Petržalke na pozemkoch, kde mala stáť športová hala, postavíte športoviská. Je to reálne?

- Výstavba a prevádzka multifunkčnej haly bola megalomanský projekt. Podarilo sa nám pozemky dostať do výlučného vlastníctva župy, zrušili sme všetky tie sporné zmenky a prenájmy. Urobíme teraz súťaž na využitie týchto pozemkov na športoviská. Ide o miesto, ktoré je dobre dostupné. Akú to bude mať konkrétnu podobu, uvidíme. Poviem otvorene, že to v tejto dobe nevieme urobiť bez súkromného kapitálu. Preto župa poskytne pozemky a investori na nich postavia športoviská.

Tohtoročný stav bratislavských ciest naplno odhalil disproporciu, ktorá existuje v správe ciest a v správe dane z motorových vozidiel. Nakoniec bratislavská župa poskytla mestu Bratislava 1 milión eur na opravu výtlkov na hlavných mestských ťahoch. Aký model správy dane a ciest v Bratislave a v kraji by bol podľa vás optimálny?

- Veľmi vážne sa pustíme do diskusie o prerozdeľovaní daní. Bratislavská župa dostáva z podielových daní zhruba 50 eur na obyvateľa, pričom vyprodukuje vyše 400 eur na hlavu. Rozdiel sa prerozdeľuje po celom Slovensku. Znamená to, že obyvatelia Bratislavského kraja sú vysoko solidárni. To by bolo v poriadku, však treba byť solidárni so zvyškom Slovenska, s tým Bratislavčania nemajú problém. Máme ale problém s tým, že iné župy, napríklad banskobystrická, dostávajú na obyvateľa 70-90 eur. To už je veľký rozdiel. Tu začína základná disproporcia, o nej musíme hovoriť. A keď ju budeme narovnávať, môžeme hovoriť aj o dani z motorových vozidiel. Keď človek platí dane, má za to dostať v mieste svojho bydliska adekvátnu službu zo strany štátu alebo župy. Pokiaľ ide o správu ciest v Bratislavskom kraji a konkrétne v meste, župná samospráva by mala ambíciu získať do správy hlavné dopravné ťahy v Bratislave, opravovať ich a starať sa o ich údržbu. O tom však budeme musieť rokovať s mestom a so štátom. Dôkazom, že vieme spolupracovať  s mestom je Bratislavská integrovaná doprava, kde to funguje veľmi dobre. Druhým dôkazom bola solidarita župy, ktorá vyčlenila ten milión eur na opravu mestských ciest, hoci zo zákona sa o to má starať magistrát mesta. Sme si vedomí, že mestské cesty sú v oveľa horšom stave ako župné cesty, sme pripravení pomôcť, ale nielen dávať peniaze na opravu ciest, ale prevziať zodpovednosť za ich kompletnú správu. Mám na mysli tú kategóriu ciest, o ktoré sa aj v iných krajských mestách starajú župy.

Blíži sa opäť zima, mnohé výtlky nie sú stále opravené. Začnete teda rokovať s mestom o zverejní niektorých ciest do župnej správy?

- Našim záujmom je, čo najskôr vstúpiť do rokovaní s mestom. Chceme, aby mesto poriadne opravilo svoje cesty a tie škandály s výtlkmi sa skončili. Dáme na to aj peniaze, ale chceme sa podieľať  na kontrole, či naozaj dotečú tam, kam majú, a výtlky sa opravia. Keď sa dnes preveziete po meste, tie výtlky zo zimy zďaleka nie sú opravené.

Nebolo  by riešením, keby išiel celý výnos z cestnej dane na opravu všetkých ciest v Bratislavskom kraji?

- Už dnes ide  percent výnosu z cestnej dane na cesty a ich údržbu. Ďalej ide zhruba tretina na výkony vo verejnom záujme, teda prímestskú autobusovú a vlakovú dopravu. A ten zvyšok ide na sociálne veci a školstvo. Je to o celkovom prerozdelení daní, bol by som rád keby sa sociálne veci a školstvo platilo z podielových daní a celá cestná daň mohla ísť len na výstavbu a opravy ciest a verejnú dopravu. Dnes môžeme len ťažko hľadať spravodlivé riešenie, pretože nemôžeme nedať peniaze na prevádzku škôl, lebo dostaneme málo z podielových daní. Vždy o tom rozhodujú župní poslanci a poslankyne a doteraz som od nich nepočul žiadnu výhradu. Momentálne to nevieme vyriešiť bez úpravy celého systému prerozdelenia podielových daní.

Zhováral sa Radoslav Števčík

Článok bol uverejnený v tlačenom vydaní Bratislavských novín. © 1998-2013 Nivel Plus. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.