Táňa Rosová: Staromestská komunita je pre mňa prvoradá

Táňa rosová: staromestská komunita je pre mňa prvoradá - rosova1

Polovicu volebného obdobia má za sebou vo funkcii starostky bratislavského Starého Mesta Táňa ROSOVÁ (SDKÚ-DS). Pri tejto príležitosti sme sa jej spýtali, ako by zhodnotila najmä uplynulý rok z pohľadu svojich priorít?

- Rok 2012 ma naučil, že prežiť v kríze bez väčšej ujmy sa dá len vtedy, ak sa k nej postavíme ako k výzve. Heslom tohto obdobia sa pre mňa stalo „Keď nie sú peniaze, musí prísť tvorivosť“. Hľadali sme teda spôsoby, ako bez zásahov do našej kasy zrealizovať alebo odštartovať nové projekty. Darí sa to najmä vďaka ľuďom, ktorým záleží na ich okolí, nasadeniu mojich kolegov a aj sponzorom.

V Starom Meste tvoria veľkú skupinu obyvateľov seniori. Ako ich vnímate z pohľadu starostky?

- Vyrastala som v domácnosti s mojou prababičkou, preto ak hovorím, že seniorov nemáme vnímať ako záťaž, ale ako výhodu, myslím to úprimne. A snažím sa tieto slová dokazovať deň čo deň. Zriadila som Radu seniorov a sama sa čudujem, aké skvelé nápady prinášajú. Často sú omnoho progresívnejší, než takzvaní aktivisti, ktorí bránia každej zmene. Na základe ich podnetu sme zriadili prepravnú službu. Počúvala som, že sa to nedá, že na to treba to či ono. Ale úrad mal auto, ktoré zväčša stálo na dvore, a tiež vodiča, ktorého by inak čakala výpoveď. Využili sme teda, čo sme mali „doma“ a náklady sú minimálne. Za rok sme na cestách k lekárovi pomohli 810 seniorom. Tento projekt ocenilo aj Ministerstvo práce a sociálnych vecí. Pre tých seniorov, ktorí potrebujú pomoc, sme výrazne rozšírili opatrovateľskú službu. V minulosti fungovala iba cez pracovný čas, dnes je funguje v režime 7x24, teda neustále. Vďaka lepšiemu hospodáreniu a aj darom sa veľa zlepšilo v našom Zariadení pre seniorov na Podjavorinskej. Vymenili sme podlahy, vymaľovali, zakúpili nový nábytok. Seniori si tu vytvorili samosprávu. Vyjadrujú sa ku všetkým chystaným aktivitám i k dennému jedálničku. Predsa však najväčšie očakávania vkladám do projektu nového Seniorcentra pri Železnej studničke. Veľkú časť príprav máme za sebou, tento rok chceme začať s výstavbou. Domov tam nájdu tí, ktorí potrebujú trvalú či dočasnú opateru, ale v menších bytoch aj jednotlivci či manželské páry, pre ktorých budú sociálne služby pod jednou strechou vítanou oporou.

Ale čo tí seniori, ktorí sa o seba postarajú, lenže väčšinu času trávia sami medzi štyrmi stenami?

- V Starom Meste sa aj v minulosti organizovali pre aktívnych seniorov koncerty, výlety či divadelné predstavenia. Všimla som si však, že na nich bolo vídať stále tie isté tváre. Akoby šlo najmä o formálne vykázanie akcie. Myslím, že práve toto sú príležitosti na pritiahnutie ľudí, ktorí sa stránia organizovaných aktivít klubov seniorov či Jednoty dôchodcov. Na jednej strane sme teda rozšírili záber takýchto aktivít. Vznikla Akadémia staromestského seniora, zatraktívnili sme ponuku vzdelávania v informačných technológiách a aj v angličtine. Klubom seniorov sme dali k dispozícii nový priestor na Kýčerského, kde začala pôsobiť aj Poradňa zdravia. Predovšetkým sa však snažím priniesť do činnosti klubov nového ducha, aby oslovili čo najširší okruh seniorov. Myslím, že činnosť klubov seniorov by nemala mať charakter schôdzí, ale stretnutí priateľov, susedov či spriaznených duší. Som veľmi rada, že túto ponuku prijali viaceré komunity a v priestoroch staromestských klubov si našli miesto na stretnutia bývalí spolužiaci či kolegovia. Rozšírila sa aj ponuka spoločenských podujatí. V spolupráci s hotelom Carlton usporadúvame seniorské tanečné zábavy. Každomesačné gratulácie jubilantom v Zichyho paláci sa zmenili z formálneho aktu na skutočnú oslavu, dnešným jazykom povedané „žúrku“, kde si dáme pohárik vína, zaspievame, ba občas aj zatancujeme. Medzi seniormi v Starom Meste sú mimoriadne vzácni ľudia, skutočné celebrity. Preto som iniciovala, aby sme vlani okrem Starej mamy Starého Mesta volili aj Starého otca. Nestačí však aktivity pre seniorov vymyslieť a uskutočniť, dôležité je, aby sa ich mohol zúčastniť každý, kto chce. Preto trvám na tom, aby sme hľadali a využívali všetky možné informačné kanály, od novín až po osobný kontakt.

Ako je to však s mladými rodinami? Nesmerujú skôr do okrajových častí Bratislavy, pretože sa im zdá, že v Starom Meste je málo možností na rodinný život?

- Pre Staré Mesto je životne dôležité udržať tu mladé rodiny. Mojím cieľom nie je vytvárať kulisu pre turistov, ale miesto pre život. Pokiaľ viem, sme jedinou mestskou časťou, ktorá má dvoje detské jasle. V našich osemnástich škôlkach nájdete už len staromestské deti, výnimkou môže byť iba voľná kapacita. Vlani sme začali projekt novej materskej školy na Heydukovej, tento rok sa tam presťahuje škôlka z Medenej. Na nájomnom usporíme ročne takmer 37-tisíc eur, ktoré poslúžia v iných škôlkach a na detské ihriská. No a na ihriská zameriavame osobitnú pozornosť. Spolupráca s firmou DELL priniesla v Medickej záhrade nové ihrisko , ktoré spĺňa prísne európske normy. Onedlho ho rozšírime o prvky pre staršie deti. Do projektu obnovy ihrísk zapájame všetkých zainteresovaných, rodičov z okolia či z rodinného centra Prešporkovo, a aj deti. Hracie prvky pribudli aj na Šafárikovom námestí, zreparovalo sa ihrisko na Jedlíkovej a vďaka dobrovoľníkom sa o niečo vylepšili aj detské ihriská na Jakubovom námestí a na Fajnorovom nábreží. Ihneď, ako to počasie dovolí, pustíme sa s dobrovoľníkmi do ďalšej fázy ich obnovy. Novú tvár dostane tiež Slubekova záhrada.

Spomínate sponzorov a dobrovoľníkov. Ako možno ľudí motivovať k tomu, aby pomáhali a navyše zadarmo?

- Staré Mesto dýcha síce históriou, žijú tu praví Prešporáci, ale za prácou do centra mesta chodia tisíce ľudí. V oboch skupinách sa nájdu takí, ktorí majú nápady a chuť zlepšovať svoje okolie. My sme im vytvorili priestor. Začali sme opravou lavičiek v Medickej záhrade. Pokračovali sme brigádami počas dňa otvorených dverí samosprávy a podujatiami Naše mesto. S dobrovoľníkmi sme vypratali a vyčistili chátrajúci Pisztoryho palác, ktorý Bratislavčania poznajú skôr pod názvom Leninovo múzeum. Dnes začína slúžiť verejnosti, zakrátko v ňom dokonca otvoríme malé kino. Obrátila som sa na veľké firmy, ktoré u nás sídlia. S obrovským nadšením nás prijali v spoločnosti DELL. Ich reakcia bola: pracujeme v Starom Meste a záleží nám na tom, do akého prostredia každý deň chodíme. Keďže najbližšie majú k Medickej záhrade, začali ju pravidelne čistiť a upratovať. Finančný príspevok na ihrisko bol iba začiatok. Počas leta dobrovoľníci z DELL-u pomáhali v letnej čitárni, chodia pomáhať do našich škôlok. Odkedy sme dostali do správy Šafárikovo námestie, upratujú aj tam. Naša spolupráca sa stala príkladom pre mnoho iných firiem. Niektorí pomôžu finančne, iní svojou prácou. Zamestnanci firmy Johnson Controls finančne podporili naše detské jasle na Čajkovského ulici a púšťajú sa do skrášlenia Jakubovho námestia. Všetci títo ľudia dokazujú, že veci sa dajú pohnúť dopredu aj bez veľkého balíka peňazí a hlavne, oni na rozdiel od mnohých nekritizujú, ale konajú. Som vďačná dobrovoľníkom, ktorí odpracovali stovky hodín zadarmo. Ukázali, že majú obrovské srdce. Vďaka týmto a mnohým iným aktivitám sme koncom minulého roka dostali ocenenie Srdce na dlani v kategórii Mesto priateľské dobrovoľníctvu. Práca, ktorú v priebehu dvoch rokov dobrovoľníci v Starom Meste odviedli, má hodnotu najmenej 60 tisíc eur. Predovšetkým si však ňou vytvárajú vzťah k svojmu mestu.

V poslednom čase sa zdá, že Staré Mesto začalo ožívať aj vďaka mnohým podujatiam, ako je napríklad Dobrý trh.

- Staromešťania aj hostia mali už päťkrát možnosť stretnúť sa na Dobrom trhu na Panenskej ulici. Dobrý trh sme vytvorili s občianskym združením Punkt, tiež na dobrovoľníckej báze. Prídete, nakúpite a pochutnáte si na dobrotách a zároveň stretnete suseda, s ktorým inokedy nemáte čas porozprávať sa. Na trhu funguje aj môj stánok Dobrý úrad, priestor na stretnutia s občanmi. Bola som milo prekvapená, že viac než sťažnosti tu počúvam podnety, ako veci zlepšiť, či posunúť vpred. Trhy vnímam ako miesto na vytváranie komunity, preto sme investovali aj do nového charakteru Staromestských vianočných trhov na Hviezdoslavovom námestí. Klzisko pred divadlom je splnený sen, verím že nielen môj, ale aj mnohých Bratislavčanov. V charitatívnom stánku Punč pomoci dávame šancu dvom desiatkam neziskových organizácií. Na svoje projekty vyzbierali v decembri 2012 takmer 8400 eur, skoro trojnásobok toho, čo rok pred tým.

Zmenil sa podľa Vás aj prístup miestneho úradu, úradníkov ku Staromešťanom odkedy ste starostkou?

- Sme otvorenou samosprávou a chceme to dokazovať každý deň. Zásadne sme predĺžili stránkové hodiny Kontaktného pracoviska, na bráne už cez pracovnú dobu nenájdete mreže. Zaviedli sme Linku čistoty, kde prijímame podnety nielen týkajúce sa čistoty na uliciach, ale aj na úrade. Nájomníkom, majiteľom a správcom bytov slúži bezplatná poradňa, všetky informácie zverejňujeme na webovej stránke, za ktorú sme získali ocenenie Zlatý erb. Úplne sme zmenili Staromestské noviny, ktoré informujú obyvateľov o všetkom dôležitom, čo sa u nás deje. Za minulý rok to boli tretie najlepšie samosprávne noviny na Slovensku. Nájdu sa aj nedostatky, ale teší ma, že počúvam na adresu kolegýň a kolegov slová chvály za ústretovosť. Tým skôr, že nás rozpočet donútil významne znížiť počty pracovníkov úradu.

Staré Mesto „boduje“ aj v oblasti informatizácie. Je to tradícia, alebo novinka?

- Keď som nastúpila na úrad, mala som pocit, že tam vo využívaní moderných technológií zastal čas. Dá sa povedať, že sme za niekoľko mesiacov preskočili desaťročia, a to bez mimoriadnych nákladov. Ba naopak, technológie prinášajú úspory úradu i občanom. Kto sa zaregistruje, môže vybavovať úradné záležitosti z pohodlia domova, osud svojho podania môže sledovať cez internet. Prehľadne zverejňujeme zmluvy, objednávky a faktúry, čo opäť neostalo bez povšimnutia – ocenili nás ako jednu z najtransparentnejších samospráv. Internet nám pomáha aj pri vymáhaní dlhov, zverejňovanie neplatičov prináša ovocie.

Čo čaká staromestskú samosprávu tento rok? Už dlho sa napríklad hovorí o zmene parkovania.

- V tomto roku ostávajú mojou prioritou 3P – parky, parkovanie, poriadok. Čo sa týka parkovania, hoci zmenu ešte nevidno, pracujeme na nej usilovne už takmer dva roky. Chceme sa vyvarovať chýb našich predchodcov a nerobiť rozhodnutia od stola. Dali sme urobiť podrobnú analýzu a riadime sa radami expertov. V týchto dňoch sa dostáva do finále súťaž na partnera, ktorý bude parkovací systém prevádzkovať. Ak nenastanú komplikácie, nové pravidlá by mohli začať platiť už v lete. Cieľ je jasný, prioritu majú rezidenti a návštevníci majú prísť do centra mesta autom naozaj iba vtedy, keď to nevyhnutne potrebujú. Učíme sa od iných, napríklad od Viedne či Prahy. Staromešťania budú parkovať na základe parkovacej karty a návštevníci budú za parkovanie platiť. Princípy našej parkovacej politiky sú totožné s celomestskou parkovacou politikou, hoci mi prekáža, že mesto svojimi vyhláseniami vnáša do tejto témy zbytočné šumy. Mojím cieľom je, aby sme na celom území Starého Mesta mali podľa možnosti jeden systém. Tam smerujú moje rokovania s BPS Park, ktorá má v prenájme podstatnú časť našich ulíc, a aj s hlavným mestom, ktoré je správcom tých najvýznamnejších ciest a námestí.

A čo Šafárikovo námestie? Aj tam majú vzniknúť parkovacie miesta.

- Projektom Šafárikovho námestia chceme najmä dostať autá z ulíc v centre pod zem a na povrchu vytvoriť krásny park. O tom, ako by to malo vyzerať a aké funkcie by mal tento priestor plniť, budeme intenzívne diskutovať s obyvateľmi. Už teraz zapracúvame ich podnety z prvej verejnej debaty na túto tému, našli sme vďaka nim lepšie dopravné riešenie. Do funkcie starostky som šla s presadzovaním politiky „Doprava pod zem, zeleň na zem“ a myslím, že ideme správnou cestou. Veď príklady máme z Budapešti či z Viedne, ktoré majú oveľa väčšie historické centrá pretkané podzemnými garážami. A nebránia v raste mohutným stromom, napríklad v parku pri viedenskej radnici. Keď hovoríme o doprave, verím, že v tomto roku spustíme s našimi partnermi Propeler, ktorý by sa mal stať súčasťou mestskej dopravy a čiastočne odbremeniť centrum od áut, podobne ako nový cyklookruh pešej zóny.

Vráťme sa k parkom a poriadku. Už dlho nebol v Bratislave vybudovaný nový park, ktorý by obyvatelia, ale aj návštevníci využívali na oddych. Pribudne nová zeleň?

- Vybudovať nový park stojí nemalé peniaze a bez mimorozpočtových zdrojov to jednoducho nepôjde. Okrem už spomínanej Medickej či Slubekovej záhrady a Šafárikovho námestia sa uchádzame o prostriedky na zásadnú premenu Fajnorovho nábrežia. Najmä však chystáme veľký projekt nového parku v Prüger-Wallnerovej záhrade v Horskom parku. Toto miesto mnohí nepoznajú, je to územie, o ktoré sa roky nikto nestaral. Vzniknúť by mal park s rozlohou viac ako 5-tisíc metrov štvorcových.

A prejdime k tretiemu P – Poriadku. Práve tento problém trápi mnohých v Starom Meste najviac.

- Máte pravdu, najmä koncom roka sme mali problémy s čistotou. Nie je mi ľahostajný pohľad na neupratané ulice. Dohodli sme sa už s našim zmluvným partnerom na upravených podmienkach. Chceme kúpiť nový čistiaci stroj, ktorý bude upratovať najmä historické centrum. Počas jednej zmeny dokáže dvakrát obísť celú pešiu zónu a priľahlé ulice a námestia. Aj tak však treba systém upratovania nastaviť nanovo. Dnes má totiž každá komunikácia v Starom Meste iného správcu, niektoré aj viacerých. Výsledkom je, že čistenie nemá jedného pána. Občania samozrejme vinia najmä Staré Mesto, veď ide o naše územie. S primátorom chcem preto rokovať o vytvorení spoločného podniku na upratovanie. Určite by to bolo efektívnejšie a ľudia by jednoznačne vedeli, kto je za čistotu zodpovedný. V tomto roku chceme doriešiť aj otázku zberného dvora. Máme vhodný pozemok, ktorý by pár rokov mohol na tento účel slúžiť, mesto však stále váha s povoleniami. Lepší poriadok plánujeme zaviesť aj do nášho hospodárenia. Zmapovali sme efektívnosť správy našich budov a zistili sme, že existujú obrovské rezervy, najmä v energiách. Ak sa podarí zaviesť aj nový systém fungovania školských jedální, získame viac peňazí na opravy a rozvoj škôl. S dobrovoľníkmi - kvalifikovanými manažérmi z firmy DELL – pripravujeme projekt „fiktívny klient“ na skvalitnenie služieb úradu. Na Poľnej ulici pribudne nový pekný trh, občasný Dobrý trh si tiež nájde aj nové miesta, napríklad na Jakubovom námestí. Verím, že bilancia na záver tohto roku bude dlhá a pestrá.

Zhováral sa Michal Lauko
FOTO - Rasťo Mišík