Šetrením sa žiadne peniaze získať nedajú

Primátor Milan Ftáčnik (nezávislý) pri hodnotení dvoch rokov vo funkcii priznal, že zvýšenie dane z nehnuteľností nesplnilo očakávania. Ako je to možné, na to sme sa spýtali predsedu komisie predseda komisie finančnej stratégie a pre správu a podnikanie s majetkom mesta a mestského poslanca Iva NESROVNALA (SDKÚ-DS).

- Na to celkom jednoduchá odpoveď. Ako poslanci, aj ako finančná komisia sme na problém neefektívneho výberu dane z nehnuteľnosti upozorňovali už dávnejšie a opakovane. Problém je v tom, že mesto nemá lokálnu znalosť ako mestské časti. Mesto totiž eviduje vlastníkov nehnuteľností podľa abecedy a nemá evidenciu nehnuteľností podľa súpisných čísel. Mestské časti lepšie vedia, kto kde býva, mesto to nevie. Preto sme navrhovali spoluprácu mesta a mestských častí pri výbere daní, žiaľ, mesto to celkom neurobilo. Takže mestu naďalej unikajú na dani z nehnuteľností veľké peniaze.

Očakáva sa, že na budúci rok dostane mesto z podielových daní ešte menej. Nedostatok financií sa už teraz prejavuje na zhoršení kvality bývania v meste. Ako tomu má samospráva zabrániť?

- Každý dobrý hospodár vie, že peniaze sa získavajú z príjmov. Nič nezarobíte, keď budete iba šetriť. Aby to človek vedel, musí mať skúsenosti z podnikania a reálneho života. Požadujeme od primátora, aby navrhol zmenu financovania Bratislavy ako hlavného mesta. Plníme totiž funkciu hlavného mesta, zo štátneho rozpočtu však nedostávame tomu zodpovedajúce prostriedky. Mesto tiež nevyužíva efektívne svoj majetok. Pozrite sa na kúpele Grössling, Starú tržnicu alebo Zimný štadión Ondreja Nepelu, kde boli ešte vlani mesačné straty cca 50-tisíc eur. Mesto sa napríklad vôbec nevenuje takej lukratívnej činnosti, ako je výstavba a prevádzka parkovacích domov. Nechoďme ďaleko, Viedeň má niekoľko takýchto parkovacích domov a slušne na tom zarába. Bratislava má pozemky, takže by tiež mohla paerkovacie domy stavať a na parkovaní zarábať. Naopak, vedenie mesta sa snaží získavať peniaze šetrením, škrtením, obmedzovaním výdavkov, ktoré je možno niekde oprávnené, ale inde to brzdí rozvoj mesta.

Primátor vyčítal mestskému zastupiteľstvu, že za nízke príjmy mesta môže neochota poslancov predávať mestský majetok. Ako vnímate túto kritiku?

- To nie je pravda. Poslanci sa nebránia predávať mestský majetok, ale chceme v tom mať systém. Chceme, aby mesto vedelo, ktorý majetok potrebuje na svoj chod a podnikanie, a ktorý majetok nepotrebuje. Mesto Bratislava takýto prehľad nemalo a návrhy na predaj majetku boli robené spontánne, bez akejkoľvek úvahy a prípravy. To poslancom prekážalo a preto sme žiadali systematický prístup. Aby sme vedeli, čo chceme a môžeme predať a čo nemôžeme, pretože to mesto potrebuje. Príprava tohto materiálu zabrala magistrátu pol roka až rok. Teraz, keď vieme, aký majetok mesto má, čo potrebuje a čo naopak nikdy potrebovať nebude. Mesto napríklad chcelo predať kúpele Grossling, čo však považujeme za majetok, ktorý sa predávať nesmie. Navyše na magistráte nefunguje žiadna vnútorná kontrola, čo konštatovala aj správa Najvyššieho kontrolného úradu. Mesto vlani uzavrelo úverovú zmluvu s bankou, ktorou porušilo inú úverovú zmluvu a ako sankcie mu vyplynuli dodatočné náklady okolo 1 milióna eur. To je dôkaz nekompetentnosti ľudí, ktorí tú zmluvu pripravovali a poriadne si ju ani neprečítali. Ďalej sa zvyšuje skrytá zadlženosť mesta. Primátor sa chváli, že sa mu podarilo znížiť zadlženosť mesta, ale to nie je celkom pravda. Zvyšuje sa totiž zadlženosť Dopravného podniku a spoločnosti Mesto Bratislava, čo sú mestské podniky a ich dlhy musí uhradiť mesto. Chystá sa tiež privatizácia mestských podnikov, detaily zatiaľ nepoznám, ale principiálne s privatizáciou lukratívneho mestského podnikov nesúhlasím.

Zhováral sa Radoslav Števčík
NÁŠ ROZHOVOR

Článok bol uverejnený v tlačenom vydaní Bratislavských novín. © 2012 Nivel Plus. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.