Mesto Bratislava nemuselo prísť o milióny v SKB

Keď vlani na jar skrachovala Slovenská kreditná banka, hlavné mesto Bratislava v nej malo uložených 370,465 milióna korún. Aby mesto tieto peniaze definitívne nestratilo, rozhodlo sa formou zápočtu túto pohľadávku preniesť na niektorých dlžníkov banky.

Jeden z nich - firma Fenix plus, s.r.o., mala mestu namiesto SKB zaplatiť 185 miliónov korún. Zaplatila však len 10 miliónov a dostala sa do konkurzu. Mesto Bratislava tak definitívne prišlo o 175 miliónov korún. Podľa názoru odborníkov a niektorých zainteresovaných mesto nemuselo v SKB prísť o žiadne peniaze.

Celý prípad možno rozdeliť do troch častí. Tou prvou je rozhodovanie vedenia mesta, ako naloží s výnosom z mestských obligácií v hodnote 80 miliónov dolárov, ktoré mesto vydalo v decembri 1995. Vtedy tvorili mestské zastupiteľstvo Bratislavy poslanci troch politických strán - Demokratickej únie, Kresťanskodemokratického hnutia a Demokratickej strany. Mestskí poslanci sa rozhodli, že výnos v prepočte za 1,87 miliardy korún uložia v Slovenskej kreditnej banke. Dali sa zlákať vysokými úrokmi, ale aj odporúčaniami svojich politických centrál, aby to bola SKB. To bola prvá chyba.

Z výnosu obligácií boli postupne financované viaceré mestské projekty, ktoré garantovali jednotlivé poslanecké kluby. Tak vlastne došlo k akémusi rozdeleniu celej sumy medzi DU, KDH a DS. Úroky z uložených peňazí boli výhodné a mesto na nich ročne zarábalo milióny. Keď sa však objavili prvé náznaky nestability SKB, bývalý primátor Peter Kresánek dal postupne aj za cenu stornopoplatkov vyberať vklad mesta v SKB a previesť do inej banky. Ako predstaviteľ KDH však na základe politickej dohody mohol disponovať len s prostriedkami, ktoré boli určené na projekty garantované poslaneckým klubom KDH, resp. DS. Tak sa stalo, že v SKB zostali nedotknuté peniaze, o ktoré sa starala DU a jej zástupca vo vedení mesta - viceprimátor Roman Vavrík.

Druhou chybou bolo, že nové vedenie mesta na čele s primátorom Jozefom Moravčíkom nerozhodlo o výbere peňazí z SKB, aj keď banka stratila povesť dôveryhodnej inštitúcie. Primátor tvrdil, že keby mesto vybralo 400 miliónov korún, „banku by to určite položilo". Namiesto toho, aby mal starosť o peniaze mesta a jeho obyvateľov, väčší strach mal pred krachom banky. Hovorí sa, že to bolo prirodzené, veď SKB ovládali ľudia blízki DU a primátor Moravčík a viceprimátor Vavrík boli práve z tejto politickej strany.

Treťou chybou bolo, že sa mesto rozhodlo pre zápočet pohľadávky s dlžníkmi SKB. Tak definitívne prišlo o 175 miliónov. Zachráni sa zvyšných 195 miliónov?

(brn)