Na Slovensku je Bratislava ešte dobrá

Pomôcky pre nevidiacich by mali byť v uliciach osadené alebo vybudované v spolupráci s ľuďmi, ktorých sa to priamo týka, najmä z Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska.

„Konzultujeme to priamo s projektantmi, ale samotné cesty majú na starosti stavebné úrady mestských častí, v prípade ciest 1. triedy stavebný úrad magistrátu. Na základe ústnej dohody a dobrej vôle niektorí úradníci žiadajú, aby bolo k žiadosti o stavebné povolenie pridané aj naše súhlasné stanovisko, inak stavebné povolenie nevydajú. Alebo nás prípadne zavolajú na kolaudácie a chcú, aby sme vyjadrili súhlas s riešením, inak stavbu neskolaudujú,“ informovala Ivana Balážová z oddelenia prevencie architektonických a dopravných bariér Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska.

Priznáva však, že úradníci nemajú žiadnu povinnosť také niečo urobiť: „Nie je to dané žiadnym zákonom. Je len na uvedomelosti a ochote úradníkov zahrnúť nás do schvaľovania stavieb, keďže sme zárukou, že opatrenia budú správne.“

Bratislava je na tom v starostlivosti o nevidiacich v porovnaní s inými mestami dobre aj zle: „V porovnaní s inými slovenskými mestami je na tom dobre. Máme tu veľa „kiksov“, ale aj správnych riešení a s niektorými stavebnými úradmi spolupracujeme veľmi dobre. V iných mestách je to horšie, pretože ako jediná osoba pracujúca v tomto odbore v únii nestíham pokryť celé Slovensko. V porovnaní so zahraničím, napríklad s Prahou, je však Bratislava stále veľmi pozadu,“ dodala Ivana Balážová.