Bratislava doplatí na nadmorskú výšku, mesto príde ročne o vyše 37 miliónov

V súvislosti s novelou zákona o rozdeľovaní výnosu z dane z príjmov fyzických osôb má mesto aj ďalší problém: tým, že by mala zvýhodniť obce vo vyššej nadmorskej výške, by Bratislava mala prísť ročne o vyše 37 miliónov korún.

Ako informovala hovorkyňa magistrátu Eva Chudinová, bratislavský primátor Andrej Ďurkovský urobí všetky možné kroky proti podpísaniu novely zákona o rozdeľovaní výnosu z dane z príjmov a mieni osobne rokovať s ministrom financií, aby novela nebola prijatá v neprospech Bratislavy. „Hlavné mesto nemá nič proti tomu, aby obce s vysokou nadmorskou výškou dostávali viac financií, ale nie na úkor Bratislavy, ktorá na plnenie funkcií hlavného mesta SR nedostáva od štátu žiadne finančné prostriedky a zabezpečuje služby pre všetky centrálne úrady, inštitúcie a ustanovizne výrazne len z príjmov od svojich občanov,“ uviedla E. Chudinová. Ako dodala, po preradení administratívnych budov do nižšieho pásma na platenie daní z nehnuteľností a po oslobodení pozemkov a stavieb určených na vzdelávacie, vedeckovýskumné a náboženské účely od tejto dane, je to už tretia úprava, ktorá Bratislavu oberie o milióny korún.

Novelu nariadenia vlády, ktoré určuje kritériá a váhy prerozdeľovania daňového výnosu do rozpočtov obcí a vyšších územných celkov predložilo do pripomienkového konania Ministerstvo financií SR. Cieľom návrhu je podľa rezortu financií lepšie zohľadniť v rámci systému fiškálnej decentralizácie rozdiely pri financovaní potrieb obcí v závislosti od ich rozdielnej geografickej polohy. Účinnosť nariadenia navrhuje ministerstvo od 1. januára 2007. Novelizáciou nariadenia by sa mali podľa rezortu zvýšiť príjmy obcí a miest s nadmorskou výškou viac ako 277 metrov nad morom. Návrh by tak mal pozitívne ovplyvniť rozpočty 1306 obcí, ktorých príjmy by sa mali spolu zvýšiť o takmer 220 miliónov korún. Na horské sídla s nadmorskou výškou nad 600 metrov nad morom by z toho malo pripadnúť vyše 90 miliónov korún. Negatívne by sa mal návrh prejaviť v rozpočtoch 1581 obcí.

Na potrebu výraznejšie zohľadniť rozdiely vo finančných potrebách obcí s vyššou polohou upozornila Asociácia horských sídel Slovenska v rámci pripomienkovania správy o doterajšej realizácii fiškálnej decentralizácie, ktorú vláda schválila v januári. Špecifické potreby obcí s vyššou nadmorskou výškou vyplývajú z rozdielnej energetickej náročnosti škôl a školských zariadení v samosprávnej pôsobnosti obcí, činnosti obecných úradov, prevádzky ďalších obecných zariadení, ako aj z náročnejšej údržby komunikácií. S argumentmi asociácie sa stotožnil aj rezort financií, podľa ktorého vývoj v minulom roku preukázal, že platná legislatíva dostatočne nezohľadnila zvýšené náklady horských sídel.