• Rozhovory
  • 29.07.2019 14:00

ROZHOVOR: Aké sú labute naozaj? Vznešené a jemné či, naopak, kruté? Odborník prezrádza viac

0 0
Labute na Štrkovci
Zdroj: FB Štrkovecké jazero

Smutný príbeh labutej rodinky zo Štrkoveckého jazera v Ružinove sleduje mnoho Bratislavčanov. Po uhynutí matky sa o tri mláďatá staral otec - vdovec, no z mláďat prežilo už len jedno. Samca i s mláďatkom museli ochranári najnovšie odchytiť. Na Štrkovci sa labutiam akosi nedarí, pritom na Veľkom Draždiaku v Petržalke ich vidíme desiatky. Ako je to možné? Rozprávali sme sa s Jánom Gúghom z SOS/BirdLife Slovensko.

Ako je možné, že na jednom z bratislavských jazier (Veľký Draždiak) sa labutiam darí a na druhom (Štrkovec) prakticky nie sú?

Úspešnosť hniezdenia môže byť od lokality na lokalitu iná. Tiež samotný výskyt v priebehu roka podmieňuje viacero faktorov, a to najmä potrava, kľudné životné prostredie, resp. naopak stresové faktory, ktorými v prípade labutí na mestských jazerách môžu byť najmä ľudia, voľne venčené psy, dopravné prostriedky, elektrické vedenia.

Naozaj môže mať kŕmenie pečivom pre labute život ohrozujúce následky?

Áno, najmä mladé jedince podľahnú nevhodnej strave a následným zažívacím problémom. Ľudia sledujú, ako ubúda počet mláďat vodiacich párov, hľadajú príčinu v rôznych smeroch, ale neuvedomia si, že práve nevhodná forma pomoci môže labute, ale aj iné vtáky zabíjať. Preto by sme nemali mať dobrý pocit, ak sme labutiam vysypali za igelitku pečiva, zákuskov, čipsov, cestovín či iných ľudských potravín. Zvieratá prirodzene neprijímajú látky obsiahnuté v pečive, napríklad droždie, či obrovské množstvo cukrov atď.

Môže labuti reálne ublížiť napríklad stres z napadnutia psom a podobne?

Určite áno. Stret so psom nemusí niesť vždy fatálne následky zranenia alebo úhynu. Ak sú hniezdiace páry permanentne stresované psami, tak sa to môže prejaviť na ich kondícii a úspešnosti odchovať mláďatá. Ak sú stresované na hniezdach počas zahrievania vajíčok, tak môže dôjsť v dôsledku obrany vajíčok aj k ich rozbitiu, alebo v prípade citlivejších jedincov aj k ich opusteniu. Stres u zvierat je celkovo podceňovaný. Mnohí si myslia, že ak zviera neutrpí fyzickú ujmu, tak sa nič nestalo. Platí to napríklad aj pri fotení, ohňostrojoch a pod. Isteže, vtáky žijúce v mestskom prostredí, a platí to obzvlášť na labute, sú tolerantnejšie na rušivé faktory a prítomnosť ľudských aktivít, ale aj tak to na ne negatívne vplýva. Časté sú opustené hniezda s vajíčkami, zranenia kvôli nárazom po vyplašení, stretmi so psami, autami a pod.  

Ján Gúgh:

Zdroj: Archív J. G.

Čo vieme o partnerskom živote týchto vtákov, tvoria celoživotné páry?

Labute tvoria partnerské zväzky, ktoré môžu pretrvávať dlhodobo, v niektorých prípadoch to môže byť pravdepodobne aj celoživotné. Nie je to ale pravidlom. Labute vo voľnej prírode sa môžu dožiť aj cez 20 rokov. Počas takéhoto dlhého obdobia sa často stane, že jeden z páru uhynie. V takom prípade je partner nahradený iným. V ríši zvierat neplatí ľuďmi idealizované správanie. Zvieratám ide o prežitie a prenos svojej genetickej informácie do ďalšieho pokolenia svojho druhu.

Pokiaľ ide o ich emócie, je reálne, že "otec" smútil za partnerkou, bol apatický, nestaral sa pár dní o mláďatá alebo si to skôr ľudia vsugerovali?

Pravdepodobne mohlo ísť o prístup ľudí, ktorí citlivo vnímali dianie na jazere a chceli pomôcť. 

Ak jedna z páru labutí ostane sama, nájde si teda ešte partnera? Alebo je skôr pravdepodobné, že samec ostane už naveky sám...

Určite si nájde novú partnerku. Pud rozmnožovania sa a prenosu svojich génov je silný. Ak by každá labuť po strate partnera ostala sama a nenašla si nového partnera, tak by tu tento druh už možno nebol. Najvtipnejšia príhoda, s ktorou som sa stretol doposiaľ, bolo presvedčenie, že labuť po strate partnera spácha samovraždu, a to tak, že vzlietne vysoko a potom prestane mávať krídlami, padne na zem a zabije sa.... Alebo, že zomrie od žiaľu... Na všetko platí, čo som napísal. Ide len o ľuďmi idealizované vlastnosti.

Dokáže labutie mláďa od istého veku prežiť aj bez rodičov?

Áno. Pokiaľ je dosť veľké, aby sa vedelo ubrániť, udržiavať si telesnú teplotu a nájde dostatok prirodzenej potravy, tak prežije samé aj väčšie mláďa.

Tragédia labutej rodiny na Štrkoveckom jazere nemá koniec. Tisíce Bratislavčanov denne na sociálnej sieti sledovali príspevky Ružinovčanky Janky, ktorá po uhynutí matky labute a potom mláďaťa prevzala zodpovednosť a sama sa o labutiu rodinu denne starala. Kŕmila otca labuť a dve mláďatá niekoľkokrát denne, aby prežili. Bohužiaľ, dnes zomrelo ďalšie mláďa (na fotografii).

Ak posledné dve zvyšné labute (otec s mláďaťom) premiestnia na iné jazero, nehrozí im od tamojších labutí žiadne nebezpečenstvo? Nie je riziko, že sa pokúsia vrátiť na Štrkovec?

Labute sú silno teritoriálne vtáky. Ak ich vypustia do iného teritória labutí, tak dôjde k súboju a pôvodný pár sa bude snažiť "votrelcov" vyhnať. Labute svojim vzhľadom vyzerajú vznešene a krásne. Sú to však vzrastom veľké vtáky a dokážu sa chovať kruto nielen k predátorom, ale aj jedincom svojho druhu. Zo Štrkoveckého jazera sú známe mnohé prípady o bitkách labutích gunárov o teritórium. Niekedy skončili fatálne. Tiež sa každoročne na konci zimy a začiatku jari opakuje scenár, ako dominantný gunár vyháňa všetky ostatné labute preč z jazera, aby zabezpečil volné teritórium pre svojich budúcich potomkov. Robí to nielen "cudzím" labutiam, ale aj svojim minuloročným mláďatám. Každoročne v dôsledku takýchto prejavov, počas obsadzovania teritória dochádza k stretom labutí s autami na okolitých cestách, kde sú labute vytláčané dominantným labutím gunárom.

Labute sú pôvodne sťahovavé. Pokiaľ ide o tie bratislavské, odlietajú na zimu alebo ostávajú tu? Ak labuť odlieta, vracia sa po zime presne na miesto svojho rodiska?

S vysokou pravdepodobnosťou zotrvávajú celoročne vo svojom hniezdnom teritóriu, resp. sa môžu pohybovať v okolí a čo je isté, tak sa k nim pridávajú aj ďalšie labute, ktoré do mestského prostredia prilietajú prezimovať najmä vďaka, alebo možno lepšie povedané kvôli tomu, že sú prikrmované. O nevhodnom spôsobe prikrmovania sme hovorili. Rád by som upriamil pozornosť aj na to, že niektoré vtáky by bolo vhodnejšie vôbec neprikrmovať na niektorých miestach. Najmä v zime dochádza v dôsledku prikrmovania ku koncentrácii väčšieho počtu jedincov a zvyšuje sa aj počet prípadov stretu (nárazy, zrážky s autami, strety so psami....). Jeden uhol pohľadu je pomoc zimujúcim labutiach, druhý uhol pohľadu je, že ich kŕmením lákame na nebezpečné miesta, plné áut, elektrických vedení, vysokých budov, psov a pod. Bezpečnosť zvierat musí byť nad ego ľudí. Jednoducho je nedopustiteľné robiť činnosti, ktorými ohrozujeme zvieratá. Po vysypaní igelitky pečiva odchádzajú ľudia domov s dobrým pocitom, ako pomohli. Opak je pravdou. A v niektorých lokalitách aj v prípade, že im sypú vhodné krmivo. Sú miesta, kde labute a ani iné vtáky nie sú v bezpečí a na takéto miesta by sme ich nemali nasilu viazať. Pre vodné vtáky je prirodzené migrovať alebo uskutočňovať potulky za potravou. Vodné vtáky z mestských jazier, alebo z iných lokalít, kde sú celoročne prikrmované, to nerobia. Postupne strácajú prirodzené pudy. Zotrvajú celoročne na jednej lokalite. Môžu mať nadváhu z nevhodnej potravy a pod. Keď príde tuhá zima, trpia a sú plne odkázané na ľudí, lebo nenájdu potravu vôbec. Ak by preleteli na vhodné lokality s dostatkom potravy aj v zime, tak by takému problému nečelili. Labute samozrejme patria ku koloritu mestských jazier. Asi si ich málokto vie bez nich predstaviť. A zrejme tu aj naďalej budú. Pre ľudí je však dôležité si uvedomiť, že ide o zvieratá a mali by sme do ich života zasahovať čo najminimálnejšou mierou, a to nielen v negatívnom slova zmysle, ale aj v potrebe pomáhať aj vtedy, kedy to je úplne zbytočné a kontraproduktívne. Tiež si ľudia musia uvedomiť, že ide o voľné stvorenia, ktoré majú svoje inštinkty. Zároveň v prírode vládnu pestré väzby a vzťahy. Aj labuť môže byť potravou pre nejakého predátora.

(ms) 


Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania Bratislavských novín.