Človek so psom je okamžite odsúdený
Chcela by som zareagovať na článok „Psy nerobia problémy, to ich majitelia“. Dovoľte povedať názor človeka „z druhého brehu“ - psičkára.
Rada by som sa podelila o svoju negatívnu skúsenosť, lebo mám naozaj dosť článkov, diskusií a chatov, v ktorých sa to len tak hemží obvineniami na psičkárov od relatívne slušných príspevkov, až po úplné nenávistné vulgarizmy. Všetky však majú jedného spoločného menovateľa a tým je klasický predsudok.
Zdá sa, že veľa ľudí skutočne nevie pristupovať k spoločnosti inak, ako si ju rozdeliť na skupinky, pomenovať ich a prisúdiť im určité vlastnosti - väčšinou negatívne, aby bolo na čo nadávať.
Hoci viem o probléme so psami a psími exkrementmi, aj s ich nezodpovednými majiteľmi, dávala by som si pozor pri vynášaní súdov nad psičkármi vo všeobecnosti. Mnohé z nich ma urazili a dotklo sa ma, ako ľudia vnímajú majiteľov psov. Bohužiaľ, na základe mojej vlastnej skúsenosti, vnímajú ich tak už na prvý pohľad. Už keď ich zbadajú. Už keď vidia, že majiteľ so svojím psom stojí na trávniku.
Stručne môj príbeh. Jedného dňa som bola so svojím psom cvičiť na trávniku, kde nemajú zakázaný pohyb. Bývam v rodinnom dome so záhradou a pes je väčšinu času vonku, kde si robí aj potrebu. Keď som s ním na vychádzke a spraví si potrebu, zbieram jeho exkrementy do vreciek. Niekoľkokrát sa mi stalo, že okoloidúci, ktorí ma videli upratovať, sa uškŕňali pod nos, zrejme to niektorým príde smiešne.
Keď som výcvik ukončila (upozorňujem, že môj pes sa na spomínanom trávniku nevyšpinil a neurobil to ani nikdy predtým), vyšla z protiľahlého paneláku staršia pani a v podstate mi vynadala. Povedala mi, aby som si išla psa venčiť inam, plocha vraj patrí spoločenstvu domu, z ktorého vyšla. Najprv som jej trpezlivo snažila vysvetliť, čo som tu vlastne robila, ako aj to, že môj pes si tam žiadnu potrebu nerobil. Všetko zbytočné. Neúnavne si opakovala svoje, vykrikovala na mňa cez cestu.
Nebudem popierať, že som sa rozčúlila a že som sa s ňou nakoniec hádala a aj som veru zvýšila hlas, na čo nie som veľmi hrdá. No skutočnosť, že dotyčná nevidela nič relevantné, nepoznala ma, ale napriek tomu z obrazu, ktorý sa jej naskytol, vypočítala jednoznačnú rovnicu - človek so psom = vagabund a psie exkrementy, a podľa nej sa hneď správala, ma naozaj veľmi rozčúlila.
Ešte chcem upozorniť, že v časti mesta, v ktorej bývam, nenájdete širokoďaleko jediný kôš na psie exkrementy. Takže za psa platím, ale vrecká na exkrementy si kupujem a nosím so sebou. Jedna veta ku spomínanej staršej panej, ktorá vyhlásila trávnik oproti ich domu za majetok spoločenstva.
Vzhľadom na to, že ma skutočne rozčúlila, dala som si tú námahu a pozrela som sa do katastra. Výsledok? Spomínaný trávnik aj pozemok pod panelákom a široké okolie patrí mestu. Napriek tomu sa odvtedy tomuto trávniku vyhýbam, nerada by som si zážitok zopakovala, obávam sa, že by to nepomohlo a tiež si nechcem ničiť moje duševné zdravie.
Michaela Kovářová, Staré MestoLIST ČITATEĽA