Cyklista chcel ujsť, tvrdí otec zrazeného dievčaťa

AD: CYKLISTI MÔŽU PO KORZE JAZDIŤ, ALE POMALŠIE (BN 28/2009)<br /> Celá udalosť sa ma osobne dotýka, pretože som otcom zrazeného dievčatka a v tej chvíli som bol necelý meter za ňou.

Vašej čitateľke, ktorá opisuje udalosť zo svojho pohľadu, uniká základný problém: celá udalosť sa odohrala na pešej zóne v srdci Bratislavy. Na jednom z mála miest, kde by sa malo dať poprechádzať s rodinou či priateľmi bez toho, aby vás ohrozovali, poprípade zranili, bezohľadní cyklisti, korčuliari či šoféri.

Čo sa týka mladého muža, ktorého duchaprítomnosť tak vychvaľuje, v prvom rade nemal svojou bezohľadne rýchlou jazdou po chodníku plnom ľudí navodiť situáciu, v ktorej už nebol schopný zrážke zabrániť. Dcéra v danom momente nebehala roztopašne hore - dole po korze, ale prechádzala z terasy cez chodník do čokoládovne.

Napriek tomu, že som išiel necelý meter za ňou, bicyklistu som nezaregistroval až do momentu, keď doslova zmietol dcéru z chodníka, pričom obaja ostali ležať na zemi vyše päť metrov ďalej - dcéra privalená jeho bicyklom.

Dcérke som napriek jej neprestávajúcemu plaču nedovolil vstať zo zeme. Sila nárazu ma totiž tak ohromila, že som sa naozaj obával vážnejších poranení než tých viditeľných odrenín na celom telíčku a najmä na hlave. Okrem toho až do príchodu do nemocnice zrejme z prežitého šoku odmietala komunikovať a odpovedať na otázky, čo moje obavy len zhoršovalo.

A čo sa týka zranení mladého muža - zrejme neboli také závažné, keď bol schopný opraviť si bicykel a pokúsil sa na ňom odviezť preč. A práve to je druhým a v mojich očiach ešte závažnejším zlyhaním tohto mladíka - pokus o útek z miesta nehody. Nešlo o skratové konanie - najprv si totiž nahodil spadnutú reťaz, chvíľu si posedel na bicykli aj napriek opakovaným výzvam, aby z neho zosadol a zrazu vyrazil dole korzom. Len vďaka duchaprítomnosti okolostojacich ľudí sa ho podarilo zachytiť, stiahnuť dole z bicykla a zadržať až do príchodu privolanej policajnej hliadky.

Na záver ešte vyvrátim niektoré tvrdenia anonymnej pisateľky: Nie je pravda, že sanitka neprišla. Akurát z dôvodu (ne)dostupnosti ostala stáť pri Michalskej bráne a na korzo prišli zdravotníci pešo. Sanitkou sme aj odišli na Kramáre na niekoľkohodinové vyšetrenia chirurgom, sonografiu brucha a röntgen hlavy.

Takisto nie je pravda, že dcérka odišla sama: do sanitky aj do nemocnice som ju celý čas niesol na rukách. Chcem sa však aj poďakovať všetkým ľuďom, ktorí nám pomohli. Najmä však dvom okoloidúcim lekárom, ktorí krátko pred príchodom zdravotníkov dcérku ako prví prezreli a vyčkali s nami až do nášho odchodu do nemocnice.

Milan Chovanec, Bratislava
LIST ČITATEĽA